Nadpis znie možno zmätočne, vzhľadom na fakt, že presadzujeme zavedenie digitálneho príspevku. Pri koncepcii komplexnej systémovej zmeny, ktorú navrhujeme ako Prepojenie teórie a praxe zajtrajška. Dôležité je uvedomiť si, že koncept má tri základné časti, pričom všetky sú navzájom previazané.
- vyrovanie technickej nerovnosti – digitálny príspevok
- transformácia škôl – nielen digitálna, ale nevyhnutnosť komplexne zmeniť prístup
- racionalizácia vzťahov – každý článok reťazca zodpovedá a kompetenčne napĺňa svoju časť úloh
A teraz k samotnému vysvetleniu, prečo nemôžeme preceňovať technológie. Jednoducho preto, že riskujeme stratu ľudskosti v spoločnosti. My sme do základných podmienok pre čerpanie digitálneho príspevku striktne napísali, že:
Na to, aby školské zariadenie mohlo dospieť k čerpaniu „digitálneho príspevku” musí podstúpiť vlastný vnútorný „technologický audit”, kde pedagogický zbor vyhodnotí softvérové nároky podľa pravidla – najnáročnejšieho softvéru používaného v procese vzdelávania v študentskej licencii free. Po následnej zhode musí prejsť súzvuk triednych učiteľov s rodičmi detí, aby rozumeli pripravovanej transformácii školy. Až potom môže škola postúpiť k ďalšiemu kroku.
Tým poukazujeme na dva základné piliere:
- pedagogický personál musí vedieť používať technológie ako nástroj, z čoho vyplýva, že dokáže reálne zhodnotiť potrebu a rozsah vo výchovno-vzdelávacom prostredí
- zariadenie nemôže slúžiť ako prestíž školy v zmysle, my máme na takéto zariadenie, ale musí dané technológie efektívne využívať v procese vzdelávania a získavania zručností
A ďalšou podmienkou je získanie dobrého hodnotenia v škále Index sociálneho zdravia prostredia. Čo sme definovali ako Index sociálneho zdravia prostredia? V krátkosti to vysvetľujeme nasledovne:
Definuje potenciálnu rizikovosť používania informačných technológií v konkrétnom prostredí s priamym dopadom na odlúčenie jedinca od spoločnosti.
Prečo taký prístup? Jednoducho preto, že spoločenská klíma a spoločenské vedomie sa výrazne zmenili a žiaľ nie k lepšiemu, ale dovolili sme presadiť do popredia subjektívne pocity nad objektívnu realitu, čo sme už popisovali a definovali ako morálnu tuposť. Skrátene sa dá napísať, že sme dovolili individualitám, aby terorizovali spoločnosť. Zrušili sme spoločenskú zodpovednosť a ohli individuálnu zodpovednosť do podoby, že každý je zodpovedný len sám za seba. A to všetko s pomocou technológií, ktorým sme začali veriť viac ako sebe. Zašli sme tak ďaleko, že na odpovede sa nepýtame skúsených, ale umelej inteligencie. Žiaľ, je to spôsobené aj tým, že ako spoločnosť, sme prešli do slepého prijímania názorov titulovaných autorít, ktoré to častokrát preberajú nekriticky z k ich srdcu blízkych zdrojov. Spôsobuje to reťazovú reakciu, ktorej výsledkom je morálne tupá spoločnosť s absolútnym prítlakom na subjektívny pocit nad objektívnu realitu.
Vidíme obrovské riziko v nadmernom užívaní technológií v osobnom živote, na školách v práci, pokiaľ neslúžia účelom práce alebo efektívnemu plneniu požadovaných úloh. Podľa nás platí priama úmera medzi zbytočným nadužívaním technológií, len tak, pre vyplnenie času a stratou ľudskosti v spoločnosti. Je to spôsobené hlavne tým, že ak mozog vníma vnemy cez obrazovku zariadenia a v zásade je jedno ako sú emočne nabité, tak platí, že citlivosť na sprostredkovanú emóciu slabne až sa vytráca. Je to spôsobené tým, že konzument takéhoto obsahu časom stráca cit pre daný emočný stimul. Najhoršie je, že tento stav sa prenáša do reality a tento model správania sa a vnímania ukotvuje v spoločnosti.
Preto pri koncepcii teórie a praxe zajtrajška sme kládli hlavný dôraz na človeka a jeho postavenie v spoločnosti ako plnohodnotného člena. Vždy sme zdôrazňovali, že bez človeka a ľudskosti to nepôjde.
Preto aj touto cestou apelujeme a vyzývame, nepreceňujte digitálne technológie. Majú svoje nezastupiteľné miesto v spoločnosti, ale ako nástroje, nie ako náhrada človeka a ľudskosti.