Tak teda ako?

od autora: | 28. apríla 2022

Čo je digitálny príspevok?

definícia:

Digitálny príspevok definuje platbu k prospechu konkrétnej osoby v rozsahu nevyhnutnom pre dostupnosť služby zabezpečujúcej nasledovné základné okruhy:

  1. hardvér podľa definovaných požiadaviek konkrétnej vzdelávacej inštitúcie,
  2. poistenie zariadenia,
  3. servisné služby viažúce sa na funkčnosť zariadenia a
  4. konektivitu do internetu v rozsahu nevyhnutnom pre primerané užívanie.

Hardverové nároky definuje dotknutá škola podľa pravidla: najnáročnejšieho softvéru používaného v procese vzdelávania v študentskej licencii free.

Digitálny príspevok musí predstavovať nástroj, ktorý bude garantovaný zákonom, ale nie povinný. 

Digitálny príspevok vo svojej myšlienkovej podstate predstavuje začiatok nevyhnutnej zmeny paradigmy vo výchovno-vzdelávacom prostredí. Jeho kľúčovými piliermi sú dôvera a príležitosť. Dôvera ako kľúčový prvok zdravo fungujúceho spoločenstva a príležitosť ako priestor pre sebarozvoj a napredovanie.


Peter Andreánsky

Prečo je potreba systémovo zaviesť digitálny príspevok?

pretože predstavuje jedinečnú príležitosť:

  • zmeny v prístupe ku vzdelávaniu (zmena prípravy úloh pre deti s prítlakom na tri okruhy: 1. vlastný duševný rozvoj, 2. sociálne zručnosti, 3. minimálne technické zručnosti)
  • odstráni výhovorky typu „Nemám na čom! Nemám ako!”
  • zjednotí softvérové užívateľské a komunikačné prostredie, odstráni rôznorodosť súborových výstupov
  • zefektívni vzdelávací proces z pohľadu zladenej technickej vybavenosti (výkon a časový rámec pre spracovanie zadania)
  • elegantná forma znižovania investičného dlhu školstva
  • prestane byť cieľom vlastnenie technológie, pretože technológie nereprezentujú sociálny status, ale nástroj
  • zlepší vzťah v prostredí škola učiteľ  rodič (dieťa)
  • školy prestanú byť cintorínmi zastaraných technológií
  • racionalizuje vzťahy naprieč dotknutými entitami (ministerstvo zriaďovateľ  škola

Na to, aby školské zariadenie mohlo dospieť k čerpaniu „digitálneho príspevku” musí podstúpiť vlastný vnútorný „technologický audit”, kde pedagogický zbor vyhodnotí softvérové nároky podľa pravidla – najnáročnejšieho softvéru používaného v procese vzdelávania v študentskej licencii free. Po následnej zhode musí prejsť súzvuk triednych učiteľov s rodičmi detí, aby rozumeli pripravovanej transformácii školy. Až potom môže škola postúpiť k ďalšiemu kroku.

Vznikla nevyhnutnosť reflektovať na súčasný stav vzdelávania s priamou schopnosťou absolventov uspieť v pracovnom prostredí dneška. Berieme na vedomie nepredvídateľnosť technologického napredovania, kde je nevyhnutné zmeniť paradigmu výchovno-vzdelávacieho procesu tak, aby sme dokázali deti viesť k nasledujúcim základným zručnostiam alebo postojom: tvorivosťemocionálna inteligenciaanalytické myslenierozvoj myslenia s aktívnym učenímrozhodovanieúsudokkomunikačné zručnostischopnosť viesťkultúrna inteligenciatechnologické zručnostischopnosť prijať zmenu. K tak rozsiahlej zmene je potrebné mať splnené základné predpoklady:

  • dostupnosť technológií v prostredí detí a pedagógov,
  • metodiku odkrývajúcu základnú logiku vytvárania myšlienkových konštrukcií a ich pretavenia do funkčných úloh pre študentov,
  • pedagogický zbor schopný zmeny postoja k vzdelávaniu v zmysle úzkej medzipredmetovej kooperácie a
  • racionalizovanie vzťahových diagramov v prostredí jednotlivých dotknutých ministerstiev, zriaďovateľov, zamestnávateľských stavovských organizácií a samotných škôl

Ako musí byť nastavená administratíva a distribúcia finančných prostriedkov

Od začiatku tvrdíme jeden a ten istý postoj a to, že administratívnu záťaž a distribúciu finančných prostriedkov musí zo svojej podstaty spravovať to ministerstvo, ktorého sa daná agenda týka. Teda ak sa bavíme o digitálnom príspevku pre dieťa, tak administratíva a distribúcia peňazí je na pleciach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ak sa bavíme o digitálnam príspevku pre učiteľa, tak administratíva a distribúcia peňazí pripadá na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Taktiež je veľmi dôležité pripomenúť, že školské zariadenie má neodmysliteľnú úlohu v danom procese, pretože okrem definovania HW nárokov podľa prednastaveného kľúča, verifikuje či už dieťa alebo učteľa ako aktívnu entitu vo svojom prostredí v smere dotknutého ministerstva.

Modelové situácie a aproximatívna finančná náročnosť

Navrhovali sme štyri kategórie pre definovanie hardvéru, a k tomu sme aj vytvorili aproximatívne finančné modely nárokovosti a návratnosti, zjednodušene systémovej udržateľnosti digitálneho príspevku.

Digitálny príspevok bol od začiatku nastavený tak, aby jeho čerpanie odzrkadľovalo potreby výchovno-vzdelávacieho procesu a mentálnu úroveň dieťaťa v priamej náväznosti na jeho duševnú zrelosť. Preto bol počiatočný návrh pre základné školy od druhého stupňa, ale následne sme upravili vekovú hranicu na tretí ročník základnej školy, pričom podmienky sme nastavili nasledovne:

  1. zariadenie bude dieťa užívať len v prítomnosti s dospelou osobou (učiteľ, rodič),
  2. zariadenie nebude permanentne pripojené do internetu (bez GSM modulu),
  3. pomer užívania technológie vzhľadom na materiálne/klasické vzdelávanie bude 80/20 v prospech klasického spôsobu.

Samozrejme predpokladáme mentálnu transformáciu škôl (viesť deti ku kontextovým zručnostiam), vytvorenie eticko-morálneho kódexu pre vznik virtuálnej kultúry (adekvátne duševné postoje a cnosti).

Máme za to, že platforma digitálny príspevok bude platiť aj pre školské zariadenie ako inštitúciu. Bude pokrývať náklady na služby spojené so špecifickými potrebami tej-ktorej školy či už z pohľadu hardvéru, softvéru alebo iných technologických požiadaviek. V tomto prípade platí, že podľa predloženej schémy by čerpala škola digitálny príspevok v 100% výške mesačnej platby z Ministerstva ivestícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

transformácia:

Proces, kedy konkrétna škola započne cestu vlastnej zmeny za pomoci systémového nástroja „digitálny príspevok“ a myšlienke prepojenia teórie a praxe zajtrajška. Predstavuje okruhy nevyhnutných úprav alebo zmien vedúcich k schopnosti vytvoriť prostredie výchovno-vzdelávacieho procesu tak, aby deti prirodzene rozvíjali vlastnú osobnosť, kreativitu, kritické myslenie a schopnosť viesť dialóg. Získaním týchto skúseností pretavených do zručností, vedomostí, postojov a kompetencií dokáže dieťa v kolektíve alebo autonómne riešiť vzniknuté situácie a reálne sa podieľať na kvalite výsledku. Je potrebné sa stotožniť so skutočnosťou, že škola nemôže vlastniť technológie, pretože tým sa viaže k starostlivosti k nej, čo môže uberať čas a prostriedky. Totiž napredovanie v priestore technológií je natoľko rýchle, že zastaranie prichádza vo veľmi krátkom čase a teda je reč o krátkodobých produktoch.Preto koncept služby je najjednoduchším spôsobom, ako by školy dokázali mať cyklicky modernizované zariadenia, zabezpečenú starostlivosť o ne a tým by sa získal priestor vlastnej kvalitnejšej prípravy pre získavanie skúseností.Technológie neodzrkaľujú spoločenský status, ani neslúžia ako investičný artikel, sú to len nástroje slúžiace konkrétnym spôsobom a zefektívňujú nevyhnutný čas venovaný práci.