autor: Ing. Emil Burák, PhD. | editované 17. marec 2021
Jedna z najmúdrejších definícií bohatstva hovorí, že najbohatším – je ten ľudský TVOR, ktorý vie zo svojho bohatstva (know-how v tvorivosti ) čo najviac rozdať iným. Kreativita sa nazýva aj tvorivosť, pričom – je limitujúcou podmienkou štátu na prechod k znalostnej spoločnosti, bez ktorej je nepredstaviteľná dlhodobá prosperita a čo najvyššia kvalita života pre všetkých alebo aspoň pre väčšinu.
Kedy naposledy, si sa Ty – milý čitateľ, zamyslel nad tvorivosťou? A osobitne nad vlast-nou schopnosťou pridanej hodnoty v kreativite? Čo vlastne znamená kreativita v tvorivosti človeka? Nielen výnimočného umelca, génia alebo inej výnimočnej osobnosti? Ale taká, ktorá je vlastná obyčajným ľuďom štandardne a oni ju len potrebujú v sebe objaviť, aktivovať, trénovať a živiť?
Ako riešiť osobný automanažment (efektívne sebariadenie) i pragmatický life manažment (životný kaučing, riadenie svojho života) tak, aby sme boli čo najtvorivejšími na svojej úrovni? Primerane veku, postaveniu, vzdelaniu, prostriedkom a schopnostiam?
POZNANÍM K TVORIVOSTI ( 6 úrovní rozvoja)
Osobná kultúra človeka a základné princípy jeho bytia a žitia sa odvíjajú od hodnôt, ktoré uznáva a preferuje. Najúspešnejší ľudia planéty Zem vždy zaraďovali medzi svoje najvyššie osobné princípy a životné hodnoty okrem života, zdravia, rodiny, priateľov, dobra, múdrosti – aj prácu. Práve ona najviac dokáže rozvíjať človeka.
Najdokonalejšia činnosť človeka
Práca je najuvedomelejšia a najdokonalejšia činnosť človeka. Mentálne je náročnejšia duševná práca (napr. vedec, učiteľ) v porovnaní s fyzickou prácou (napr. robotník, roľník). Zreteľahodným zmyslom života (viac k tomu aj v mojej knihe SEBAROZVOJ) vysoko prečnievajúcim nad všetkými ostatnými – je konať dobro. Činiť dobro však bez práce nie je možné. Nielen odborníci vedia, že nuda bolí viac fyzicky i psychicky ako práca. Niektorí jej škaredo nadávajú, že „robota“. Ale aj tento rozmer má svoju čarovnú príťažlivosť a magickú exkluzivitu, ak podčiarkneme dve dobré východiská k ďalším úvahám:
- Akákoľvek robota, ktorá stojí za to, aby bola niekedy vôbec urobená, stojí za to, aby vždy bola urobená dobre!
- Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania!
Ak chceme dospieť k múdrosti a osobnej sebarealizácii a zanechať (v rámci svojho životného diela) na svete po sebe niečo užitočné, cenné a hodnotné, tak sa oplatí nielen byť činno-rodým, aktívnym a pragmatickým. Ale najmä stať sa kreatívnym človekom, komplexne tvori-vou osobou a ešte lepšie osobnosťou ☺.
Päť pilierov poznania, výchovy a vzdelania
Vzdelávanie a výchova na celom svete sa opiera o päť pilierov:
1. matka PRÍRODA (prax),
2. poradkyňa BIBLIA (teória),
3. vychovávateľ RODINA (najmä rodičia – otec a mama)
4. učiteľ ŠKOLA
5. univerzita ŽIVOT
Rozvoj myslenia v štyroch štádiách
Najmodernejšie školy v súčasnom svete v rámci najefektívnejšieho vzdelávania sa opierajú najmä o KOGNITIVIZMUS – ako komplexne najvhodnejší moderný a najproduktívnejší smer myslenia (viac k tomu aj v mojej knihe DAŇOVÁ KREATIVITA – zreteľahodné príklady) a dobrý trend učenia.
Ten preferuje, veľmi zjednodušene povedané, aj štyri štádiá objavovania poznania a myslenia v závislosti od veku človeka, v princípe evolučne hierarchicky takto:
1. Predoperačné (do 3 rokov veku)
2. Operačné (4-6 rokov veku)
3. Konkrétne (7-12 rokov)
4. Abstraktné (nad 12 rokov)
Rozvoj má šesť úrovní
Ak ich zoradím do hierarchickej postupnosti od najnižšieho štádia po najvyššie, tak platí:
1/ Pamäť (procesy vnímania, pozornosť)
2/ Porozumenie (pochopenie)
3/ Aplikácia (použitie vedomostí v praxi, v konkrétnej situácii blízkej i vzdialenej)
4/ Analýza (kauzálna analýza, odpoveď na otázku „Prečo je to tak?“, učiť a trénovať to treba deti od malička – najmä počúvať ich názory, deskriptívna analýza, korelačná analýza-vzťahy, konzekvenčná (dôsledky)…)
5/ Hodnotenie (rozvoj hodnotiaceho kritického myslenia, evaluácia napojená na morálku, etické a estetické hodnoty. Pri nich je dôležité mať správne kritéria a vedieť produkovať hodnotenie – logické /racionálne/, etické /morálne/ a estetické /rozdiel a dimenzia medzi krásnym a škaredým/)
6/ Tvorivosť (Kreativita, tvorivé myslenie) – najvyššia z predstavených šiestich úrovní!
TVORIVOSŤ V KAŽDODENNOM ŽIVOTE ( 4 večné axiómy)
Ak by sme chceli zadefinovať vyčerpávajúcim spôsobom kreativitu tak, že by sme chceli porovnať existujúce poučky a výroky o nej, tak by sme museli vychádzať z cca 150 definícií tvorivosti, ktoré svet ponúka.
Definícia tvorivosti
Namiesto toho skúsme niečo vhodnejšie a pragmatické. Pre účel tohto zamyslenia (článku) stačí povedať, že TVORIVOSŤ – sa nazýva aj kreativita a znamená produkciu nových a užitočných myšlienok, nápadov, patentov, vynálezov, správania, systémov, procesov, produktov a objavov.
Nové idey a súčasne užitočné – to je podstata kreativity. Obe podmienky musia platiť súčasne, ak to má byť prelomové dielo s celosvetovým dosahom jeho úžitku, pridanej hodnoty a pokroku. Tvorivé riešenie sa zvyčajne vyznačuje jedinečnosťou, originalitou, neopakovateľnosťou, vynaliezavosťou, schopnosťou improvizácie (nie je umenie tvoriť elegantné teórie v ideálnych podmienkach dokonalého laboratória, ale často v praxi – v realite obmedzení okamihu, tu a teraz na ulici, v teréne!) praxe invenciou, vysokou pridanou hodnotou a úžitkom hodným osobitného zreteľa.
Tvorivosť – talent alebo húževnatosť?
Pod tvorivosťou si netreba predstavovať len diela špičkových umelcov a géniov ľudstva (Michelangelo, Leonardo da Vinci, Mozart, Roden, Einstein…atď.), ale najmä obyčajných húževnatých a pracovitých ľudí. Prečo? Lebo základná poučka z hľadiska skúmania podstaty kreativity znie praobyčajne jednoducho a dôveryhodne zmysluplne: TVORIVOSŤ SA DÁ UPLATNIŤ V KAŽDEJ PRÁCI A ČINNOSTI.
Tvorivosť – predstavuje najsilnejšiu zbraň ľudstva, súčasne obrovský nevyužitý potenciál, kde sa skrýva najväčšia rezerva pre zvýšenie prosperity ľudstva i kvality života jednotlivca.
Najúčinnejšia tvorivosť (kreativita) – vzniká vtedy, keď to človek nerobí ako povolanie (pre peniaze a kvôli zisku), ale ako poslanie (vyšší princíp celoživotnej motivácie, až produktívny fanatizmus). Nie vtedy vznikajú najlepšie vrcholné diela ľudstva, keď sme v nepokoji donútení zvonku, ale keď sme v pokoji presvedčení zvnútra, že tvoriť sa celoživotne oplatí viacej ako len troviť.
Najlepšie diela a najvyššia pridaná hodnota v nedostatku
Hoci to obnáša viac nepohodlia ako pohodlia a často okrem slasti a radosti (z výsledku hotového diela, produktu) aj veľa strastí a starostí (pádov, obetí, mozoľov, nervov, pokusov) pri tvorbe. Najlepšie diela doteraz vznikali najmä v nedostatku a chudobe, nie v prepychu a bohatstve.
Kreativita nie je – cieľ ani zmysel, ale len prostriedok, nástroj a cesta k cieľu a zmyslu ľudského života múdrych. Je to najväčšia hybná sila evolúcie (rozvoja) a k pokroku (progresu), akú bolo doteraz schopné ľudstvo v sebe objaviť.
Tvorivosť je podmienkou prechodu k tzv. kreatogénnej a znalostnej spoločnosti.
Kvarteto axióm o tvorivosti
Úžasne milo presvedčivo, podmanivo a priaznivo hovoria o tvorivosti z hľadiska dostupnosti pre každého predovšetkým nasledovné 4 axiómy:
1/ Prvá: Každý človek môže byť tvorivý!
Primerane svojmu zdraviu, veku, schopnostiam, intelektu i ostatnej osobnej výbave v danom mieste, čase i spôsobe. Napríklad slávna spisovateľke detektívok Agatha Christie napísala svoju prvú knižku až vo veku 65 rokov.
2/ Druhá: Každá činnosť a oblasť ponúka príležitosť pre rozvíjanie tvorivosti!
Už dieťa v materskej škôlke, základnej škole alebo umeleckej škole to dokazuje. Rovnako tak veľa ľudí vysoko po prekročení 70-tky. Napríklad najslávnejšie slovenské drevorezby a fujary, či husle zhotovili takýto majstri.
3/ Tretia: Tvorivosť je trénovateľná (cvičiteľná) funkcia!
Nie je to len žiadny dar od boha ani iné privilégium pre elity a pre výnimky s maximálnym talentom. Aj obyčajný človek bez neobyčajných schopností, dokáže pri húževnatosti a práci všedným spôsobom vytvoriť niekedy nevšedné dielo.
4/ Štvrtá: Tvorivosť je „ťažká“ práca!
Je aj nie je to pravda, preto je slovo ŤAŽKÁ napísané v úvodzovkách. Vždy ide o subjektívnu a objektívnu polohu rozhodovania a pestrosť rôznosti. Lebo sto ľudí naozaj má niekedy až sto rôznych a nerovnakých chutí. Aby to nebola ťažká práca, ale len „ťažká“ práca je potrebné naučiť sa odlišovať mieru úžitku z tvorivosti (čo je užitočné pre mňa, nemusí byť pre iných, ale aj môže byť…) a kráčať správne po rebríčku kreatívnosti.