Pre pochopenie peňažného systému je potrebné si objasniť, ako vznikol dopyt po novej spoločenskej požiadavke hodnotiť jednotlivé komodity. V minulosti fungoval výmenný obchod, ten bol postavený výlučne na výmene vytvorených hodnôt. Čo sa však stane, ak existuje komodita, ktorú v takto fungujúcej spoločnosti nepotrebujete? Typickým príkladom je ochrana / obrana a s tým súvisí aj potreba vedieť ovládať ľudí. V tomto bode je potrebné vytvoriť priestor s pravidlami, ktorý udrží ľudí v relatívnom pokoji a v nevedomosti (nevidia do systému). V minulosti ľudia “platili” formou komodít a služieb pre ochrancov, ktorí nemali osobný rozpor s parazitovaním na spoločenstve…
neoficiálne obchodovateľné komodity peňažného systému:
obchodovanie s mocou – funguje na princípe za určenú cenu si môže platca robiť čo chce, pretože predajca vie prispôsobiť pravidlá hry v prospech dodržania dohody (v zásade platí, že človek, ktorý nemá ani potuchy o atribútoch peňažného systému, t.j. nepociťuje a ani si neuvedomuje duševný rozmer, že by sa ho niektorý z atribútov dotýkal)
predaj osobnej hrdosti – platí, že človek, ktorý je vysoko postavený, t.j. podobne ako pri predaji moci, len má tú smolu, že nedokáže zabezpečiť podmienky pre splnenie dohody s platiteľom, predaj vlastnej hrdosti je priamo spätý so skutočnosťou, že predajca pociťuje strach z čohokoľvek a je v relatívnej časovej tiesni (predaj osobnej hrdosti je spravidla dopytovaný ľuďmi, ktorí predávajú alebo nakupujú moc)
vypočítavosť – ľudia schopní vypočítavého správania sa majú spravidla potrebu spolupatričnosti s vplyvnými alebo spoločensky známymi ľuďmi, ich premisa nesie myšlienku, že ak budem dostatočne servilný, snáď sa na mňa nejaké profity usmejú (platí, že človek schopný servilnosti pociťuje akútne všetky atribúty peňažného systému, ale snaží sa zaradiť do štruktúr a myslí si, že môže získať akýkoľvek profit, spravidla platí, že vypočítavci sú vždy vyhľadávaní kupcami a predajcami moci, pričom ich takmer vždy použijú ako exemplárny vzor, ako vedia trestať protizákonné správanie sa jednotlivca)
nevedomosť – v tejto kategórii sa nachádzajú ľudia takmer totožní ako v prípade vypočítavcov, ale nemajú žiadnu snahu sa zaradiť do systému, nemajú schopnosť ponúknuť žiadne relevantné postoje a preto sa radšej utiekajú k hranej nevedomosti o situácii, ktorá okolo nich vznikla (štandard je použitie všeobímajúcej odpovede “nič o tom neviem, počujem to prvý krát“), treba si uvedomiť, že títo ľudia sú taktiež používaní ako “hromozvod“, kde sa všetko nekalé zvedie cez ich nevedomosť, čo si zasluhuje principiálny trest pokarhaním
atribúty peňažného systému:
pocit nedostatku – vyvolať u ľudí pocit nedostatku čohokoľvek, má priamu úmeru s neuváženým záujmom vytvárať zbytočné zásoby nepotrebných komodít (je nevyhnutné kombinovať s časovou tiesňou)
strach – systém využíva strach a upravuje ho tak, aby priniesol čo najvyššiu peňažnú výťažnosť (je nevyhnutné kombinovať s časovou tiesňou)
bezmocnosť – pocit bezmocnosti je jedným z najobľúbenejších atribútov peňažného systému, pretože v kombinácii s časovou tiesňou je extrémne efektívny na zviazanie jednotlivca, ale aj početnej skupiny k pravidelnému peňažnému zisku
časová tieseň – najdôležitejšia premenná v peňažnom systéme, vždy je s ňou dôležité viazať akýkoľvek ďalší atribút, iba tak sa dá získať relatívne pravidelný a výnosný peňažný benefit