Nazačiatku bolo slovo a žiadne učebné pomôcky. Mladí sa učili od starých a tí, ktorí k nim nemali prístup mali smolu. Neskôr sa objavili učebnice a kto k nim nemal prístup mal smolu. A tak sa rozhodlo, že všetci mladí budú chodiť povinne do školy a dostanú ich, aby každý, kto sa chce učiť, mal šancu.
Ak by sme sa opýtali na školu našich najstarších spoluobčanov, hovorili by o tom ako bolo voľakedy potrebné mať nevyštrbené pierko, ako bolo treba dať pozor na kalamár s atramentom a že okrem učebníc bolo treba mať aj zošity s čistým alebo linajkových alebo štvorčekovým papierom. pierka a násady na pierka, ceruzky tvrdé a mäkké, a farbičky a neskôr aj redispero a okrem atramentu aj tuš. Komu niečo chýbalo mal smolu.
Pamätám sa, že keď som bol malý chlapec, posielali moji rodičia starým rodičom marhule z pertržalských sadov. Kým v Petržalke vyrástli paneláky rástli tam marhuľovníky a rodili sa preslávené marhule. V balíku bol vždy aj list krasopisne napísaný na kancelárskom papieri. Zo severu, nám chodili balíky s poľnohospodárskymi dobrotami a list – ten bol napísaný hrubou tesárskou ceruzou na vnútornej strane baliaceho papiera. Kancelársky papier bol na dedine vzácnosť a ani písacie pomôcky, tak ako marhule, tam nerástli.
Vývoj sa nezastavil a časom sa stal kancelársky papier dostupným a je ho dostatok (hoci teraz učiteľom opäť chýba). K učiteľom a učebniciam pribudli pracovné zošity a peračníky plné písacích pomôcok. Ako samozrejmosť.
Dnes k tomu všetkému pribudla digitálna technika. A dejiny sa opakujú, Tak ako niekedy chýbal papier alebo pero, či atrament a neskôr sa stalo samozrejmosťou mať všetko naraz pohromade, tak aj dnes, raz chýba pripojenie na internet , inokedy hardware, či software. Tak ako v minulosti tak aj teraz je jasné, že to čo bolo treba mať, treba mať naraz, a časom sa tak aj stalo. Prišiel čas aby sa žiakom a učiteľom zabezpečil hardvér, softvér, dáta a rýchly internet naraz ako komplexná služba.
Digitálny príspevok pre pedagógov a rodičov (žiakov) umožňuje zabezpečenie komplexnej služby na podporu dištančného vzdelávania a efektívneho využitia digitálnej techniky vo vzdelávaní.
Ak školy v závislosti od obsahu a potrieb ich vzdelávacích programov sformulujú požiadavky na tieto komplexné služby a ak sa zaistí kúpna sila pre tieto služby vytvorí sa silný dopyt po takejto komplexnej službe a v trhovej ekonomiky sa zákonite objaví varieta ponúk .
Digitálny príspevok vytvára podmienky pre vznik ponuky komplexnej digitálnej služby od komerčných organizácií na podporu vzdelávania.
Koncom 80 rokov minulého storočia sa na jednej základnej škole v Petržalke ohlásila návšteva japonských pedagógov. Horlivosťou ministerstva školstva a neopatrnosťou nejakej štátnej agentúry sa japonskí učitelia mali prísť pozrieť na progresívne využívanie digitálnej techniky vo vyučovaní. Učitelia sa nad tým nápadom chytali za hlavu, a ktorýsi recesista navrhol sústrediť všetku digitechniku do jednej miestnosti s nápisom Múzeum digitálnej techniky, Japoncom ju poukazovať ako prekonanú históriu a pochváliť sa, že nová technika je na ceste.
Rozhovormi a načúvaním sa učíme desaťtisíce rokov, pomocou učebníc storočia, s digitálnou technikou a internetom len niekoľko rokov ale jedno je jasné- zastarávanie akceleruje. Ak nechceme spraviť naše školy a domácnosti múzeami techniky a zastaraného softvéru, musíme nahradiť nakupovanie a vlastnenie , nákupom komplexnej služby. Ani PC, ani notebook ani tablet, ani smartfón a ani žiadny softvér nepotrebujeme mať v trvalom vlastníctve.
Prenájom komplexnej služby na dobu potreby vzdelávania a v súlade s potrebou vzdelávania prostredníctvom digitálneho príspevku rieši problém zastarávania vybavenia, ku ktorému dochádza v trvalom vlastníctve.
Pandémia a karanténa nám ukázala nepripravenosť nášho školstva na digitálnu transformáciu o ktorej síce veľa hovoríme, ale málo v nej napredujeme. Podľa oficiálnych odhadov nebolo do dištančného vzdelávania zapojených 7,5 % žiakov stredných a stredných škôl a takmer 18,5% sa zapojilo bez možnosti zapojenia do internetu. Podľa prieskumu agentúry Focus musela viac ako rodín ktoré boli oslovené online a teda digitálne vybavené investovať po zatvorení škôl do digitálneho vybavenia. Podľa iného prieskumu 62% deti využívalo na príjem a odovzdávanie domácich úloh e-mail. Z toho vidieť, že učitelia a žiaci nekomunikovali efektívne a školy nevyužívajú alebo nemajú funkčný výučbový softvér na podporu dištančného vzdelávania. Veľmi často deti komunikovali s učiteľmi len cez len smartfón. Veľa žiakov bolo teda znevýhodnených digitálnou chudobou, alebo neefektívnym využívaním digitálnych služieb. V mnohých rodinách je problém zabezpečiť kvalitné digitálne vybavenie umožňujúce online vzdelávanie pre všetky deti
Digitálny príspevok je fér, odstraňuje nerovný prístup ku digitálnemu vybaveniu a dáva rovnakú príležitosť vzdelávať sa s využitím digitálnych technológií všetkým, čo sa chcú vzdelávať.
Aj skvelé myšlienky majú slabinu. Nie vždy sa podarí ich uviesť do života. Aj digitálny príspevok môže naraziť na problémy pri zabezpečovaní v praxi a môže byť aj zneužívaný. Je vhodné postupovať postupne a napred jeho aplikáciu experimentálne odskúšať. Výučba na priemyslovkách je veľmi citlivá na kvalitu digitálneho vybavenia a služieb. Absolventi priemysloviek budú výrazne rozhodovať o tom ako Slovensko zvládne technologické výzvy , a teda o budúcnosti ekonomiky na Slovensku.
Začnime s pilotným overením aplikácie Digitálneho príspevku na priemyslovkách už od budúceho školského roku.
Juraj Vantuch, analytik vzdelávacej politiky