autor: Ing. Emil Burák, PhD. | editované 17. marec 2021
Progres k vyššej kvalite, životnej úrovni a komplexnej prosperite sa v modernom svete odvíja najmä od úrovne znalostí (know-how) – t. j. od kombinácie vzdelávania (teória) a zruč-ností (prax). Slovensko však k duševnej práci nemá ani rešpekt, ani úctu a hrubo pohŕda eru-díciou a pokorou. Nielen preto, že krajina neuznáva seniorizmus a múdre dedičstvo našich predkov, ktorá nám zanechalo aj odkaz „Kde sú šedy, tam sú vedy“. Kedy sa to zmení?
Menej troviť, viacej TVORIŤ
Rozumný človek ako ľudský TVOR – homo sapiens – by mal vedieť už od malička pri múdrej rodine a pragmatickej škole (viac k tomu aj v mojej knihe SEBAROZVOJ), že duševné bohatstvo v štýle BYŤ, bolo, je a bude vždy znamenať oveľa viac (z dlhodobého hľadis-ka trvalých psychických ziskov človeka i ľudstva, národa i sveta) ako materiálne bohat-stvo typu MAŤ. Model života v trhovej ekonomike však mnohých mýli aj v danom smere, lebo namiesto pokory a služby i pomoci pre ostatných, rozvíjajú len a len vlastné sebectvo. Trhovú ekonomiku sa snažia pojmologicky odvodiť od termínu TRH – t. j. následne sa aj správajú v života podľa hesla UTRHNI čo môžeš, a to za každú cenu.
Okrem nesprávnej výchovy k múdrej hodnotovej abecede to súvisí aj s nepochopením roz-dielov medzi cenou a hodnotou. CENOU sa DÁ vždy všetko vyčísliť (kvantifikovať), ale táto znamená, z hľadiska zmyslu i kvality nášho bytia, oveľa menej ako hodnota, ktorá sa NEDÁ vôbec vyčísliť. Logicky – lebo tu prevláda kvalita nad kvantitou. Najmilovanejšia akciová spoločnosť sebeckého človeka JA znamená menej ako hodnotovo vyšší princíp MY. Vyčísliť môžete poľahky trhovú cenu auta, domu, bytu, školy, zahraničnej dovolenky. Ale nie je možné vyčísliť cenu najsilnejších ľudských hodnôt – ako je napríklad – život, zdravie, rodina, priatelia, spokojnosť, láska, atď.
Ľudský tvor – by mal menej TROVIŤ, ale za to oveľa viacej a lepšie TVORIŤ.
Slovensko na inovačnom cintoríne Európy
Naša krajina má minimálny trh, žiadne dramaticky význam prírodné suroviny (okrem kva-litnej pitnej vody) a veľký deficit vo vedeckých objavoch a vynálezoch. Je preto odsúdená na rast ekonomiky i prosperity len a len intenzifikáciou, t. j. potrebuje čo najrýchlejší prechod na znalostnú spoločnosť a kreatogénnu krajinu. Jej základom – alfou a omegou – je práve duševná práca, ktorá sa v krajina dlhodobo nelogicky a kontraproduktívne zaznáva. Robí sa to prefíkane – t. j. vláda vedie siahodlhé jalové reči o potrebe kreatívneho priemyslu, ale do investícií na vedu a výskum dáva len 1 percento z HDP (hrubého domáceho produktu – t. j. ročného bohatstva vytvoreného v štáte), zatiaľ čo špičkové ekonomiky sveta investujú do tejto oblasti štvornásobne viac. Namiesto vlastných fabrík s vysokou pridanou hodnotou sa chváli tým, že robíme lacnú montážnu dielňu pre štyri svetové automobilky, za čo je pre robotníkov veľmi nízka pláca.
Už viac rokov preto Slovensko patrí na inovačný cintorín EÚ, lebo má veľmi málo vyná-lezov, objavov, patentov, špičkových technológií a ďalších najcennejších prejavov pridanej hodnoty vedcov spôsobilých na export a predaj licencií do sveta. Práve tento artikel s najvyš-šou pridanou hodnotou je na svetovom trhu najhľadanejší a najlepšie platený.
Niektoré dôkazy o výsmechu z duševnej práce
Existuje veľa dôkazov o hlbokom spoločenskom pohŕdaní tvorivosťou a duševnou prácou v SR, čo je absurdné, smutné a svedčí to nie o múdrosti, ale o hlúposti kompetentných zodpo-vedných. Za všetky – uvediem len 2 príklady:
PRVÝ: Platy učiteľov – ktorí majú vychovávať pre krajinu budúcu elitu sú trápne (v porovnaní s najlepšími inovatívnymi ekonomikami EÚ i sveta) nízke a lepší remeselník alebo šikovnejšia upratovačka často zarobí viac. Politici to už viac ako uplynulé tridsaťročie v SR (za roky 1989-2021) nedokázali zmeniť, hoci vedia o tom veľa a intenzívne drístať. Skutek však utek. Rozhodujú totiž činy, slová nestačia – ACTA, NON VERBA!
DRUHÝ: Kvalita vzdelávania a školstva v SR je dlhodobo nedostatočná. Zďaleka nepa-tríme medzi európsku špičku vo vzdelávaní (na čele s Fínskom), ale súčasne zo 40-tich exi-stujúcich vysokých škôl v SR je polovica, podľa môjho názoru, úplne zbytočná. Sú nekvalitné a ich absolventi sa nevedia uplatniť na trhu práce. Podčiarknime aj ďalší fakt, že v prvej tisícke rebríčku kvality najlepších univerzít sveta len jedna škola zo Slovenska, aj to na chvoste tejto hitparády. Naviac – len na 4-och z uvedených vysokých škôl v SR sa vyučuje kreativita. Pritom tvorivosť ako základ duševnej práce a úspešných želateľných inovácií je základom každej kreativity (ako príklad tvorivosti pozri v prípade záujmu aj moju knihu DAŇOVÁ KREATIVITA – zreteľahodné príklady). Slovensko ju postráda a zároveň ňou pohŕda, najmä však – ju doteraz nevyučuje tak, ako by bolo optimálne potrebné.
Známostná ekonomika namiesto znalostnej
V minikrajine pod Tatrami k prosperite (viac v mojej trilógii kníh o životnom poradenstve Pohodou k prosperite I. – III.) potrebujeme nutne vybudovať ZNALOSTNÚ ekonomiku. Vie sa to síce veľmi dlho, ale pre zmenu k lepšiemu sa v danej veci urobilo veľmi málo. Namiesto nej však roky v praxi budujeme iba ZNÁMOSTNÚ ekonomiku, ktorá nás v svetovej hitparáde v korupcii zaraďuje smutne na cca 60. miesto na svete, medzi také zaostalé krajiny ako Uganda a Botswana z Afriky. Základnom znalostnej ekonomiky je múdrosť, ktorá sa opiera predovšetkým o tvorivosť (kreativitu) a pokoru. Podčiarkujem, že mnohí z nás by chodili úplne nahí, keby sa mali obliecť len do šiat utkaných z vlastnej pokory. Najmä pokora chýba kompetentným v riadení, aby bolo úspešnejšie.
Typickým POZITÍVNYM príkladom, ako v krajine radikálnejšie a dramatickejšie po-zdvihnúť hodnotu DUŠEVNEJ PRÁCE je mohutnejšie budovať kreatívny priemysel a vytvo-riť v krajine úctu k povolaniu vedcov, znalostných pracovníkov a umelcov. Kumšt, umelec a rozum majú totiž logický priesečník aj v obsahu ich slov. UM – ako slovný základ sa nachádza vo všetkých troch spomenutých pojmoch (kUMšt, UMelec, rozUM).
Typickým NEGATÍVNYM príkladom pre pochybovačov o zmysle duševnej práce je totálny prebytok nekvalitných politikov – tak na svete, ako aj na Slovensku (V prípade záujmu viac o tom aj v nasledovnom článku tu: PREČO POLITIKOM ŤAŽKO UVERIŤ = https://www.ihodnoty.sk/clanok/preco-politikom-tazko-uverit/9538/).
Krutá daň za pokrok
Najkrutejšiu daň za vznik a príchod nových špičkových technológií platí ľudstvo znížením kvality psychického rozvoja. Prečo najmä? Lebo čím viac sa zrýchľuje systém, proces, život-ný štýl a práca, tým viac dochádza k nekvalite na úkor kvality. Vytráca sa úcta k poctivej práci a statočnosti, hlavnou metódou sa stalo skôr chytráčenie a rôzne podvádzanie na trhu i v živote. Zrýchlením životného tempa (napr. nástupom mobilov, počítačov, umelej inteli-gencie) sa zvyšuje objem NEŽIVEJ komunikácie namiesto toľko k socializácii človeka po-trebnej ŽIVEJ komunikácie (osobné rozhovory navzájom tvárou v tvár s fyzickou prítomnos-ťou). Čím rýchlejšie sa žije, tým pomalšia je interakcia múdrosti a ľudskosti (humanizmus, altruizmus, filantropizmus) a nutnej komunikácie (k tomu viac v knihe KOMUNIKÁCIA V KONFLIKTE a KRÍZE). Časobanka života každého z nás – je suverénne najbohatšia banka sveta. Nielen preto, že čas sú peniaze (Time is money) aj na trhu. Ale najmä preto, že najkrutejšou daňou za obrovské zrýchlenie je zníženie kvality komunikácie, čo má za násle-dok ako jeden z dôkazov zníženia bonity duševného rozvoja – aj deštrukciu vzťahov (viac ako polovica manželstiev sa rozvádza, často namiesto nových manželstiev vznikajú len partner-stvá, atď.). Stará generácia seniorov bola múdrejšia – veci opravovala (teda aj pokazené manželstvá), novšia generácia súčasníkov a nástupcov je hlúpejšia – veci radšej vyhadzuje a nahrádza novými (vrátane ľahkého a rýchleho pochovania manželstiev).
Závery – zhrnutie
Duševnú prácu si už kedysi na dedine v SR vážili viac ako fyzickú, lebo povolanie farár, fiškál (právnik, notár) a rektor (učiteľ) boli najuctievanejšie. V súčasnosti to, bohužiaľ, neplatí ani v meste, ani na vidieku. Najdôležitejšou funkciou múdreho človeka a tiež jeho životným poslaním i povolaním je BYŤ DOBRÝM ČLOVEKOM. Bez vplyvu a rozvoja duševnej práce to nie je možné dokázať ani pre konkrétneho človeka, ani pre anonymné ľudstvo. Smutná korona-epidémia od roku 2020 razantne zasahuje aj do zmien duševného sveta súčasného moderného človeka. Akokoľvek dopadne, je predpoklad, že v budúcnosti sa význam duševnej práce, bohatstvo duševného vlastníctva a ľudskej tvorivosti bude umocňovať a posilňovať. A to bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie.