Online vzdelávanie: kde je svet a kde Slovensko

od autora: | 3. júna 2021

autor: Prof. RNDr. Jozef Hvorecký, PhD., Ing. Alena Bušíková, PhD., PhDr. Jozef Šimúth, PhD. | Zborník Inovačný proces v e-learningu, Ekonóm Bratislava, 2014, ISBN 978-80-225-3840-4

Kľúčové slová

E-learning; zaostávanie Slovenska; metodika online vzdelávania

Motto: “By 2020, Universities as we know them will no longer exist.”

Alonda Williams,

Senior Director for Education Marketing, Microsoft

  1. Úvod

Úvodný citát Alondy Williams naznačuje, že nadišlo obdobie transformácie vysokoškolského vzdelania. Pretože ide pracovníčku Microsoftu, je zrejmé, že má na mysli posun k informačným a komunikačným technológiám. Nakoľko ide o riaditeľku pre marketing možno sa obávať, že trochu preháňa. Výrok je však vhodným námetom na diskusiu, či ňou naznačovaná radikálna zmena sa udeje aj na Slovensku.

Obr. 1 Dostupnosť domácností na internet

Obr. č. 1 ukazuje, že v dostupnosti domácností na internet Slovensko patrí k európskemu priemeru [1]. To vzbudzuje dojem, že v podobnej pozícii by mohlo byť aj vo využívaní internetu vo vzdelávaní. 

Tento predpoklad vyvracia iné štatistické hodnotenie Eurostatu [2], zachytené v tabuľke č. 1. Ukazuje percentuálny podiel občanov, ktorí kladne odpovedali na otázku, či v uplynulom mesiaci aspoň raz navštívili online predmet. Na jej úplnom konci sa, žiaľ, nachádza Slovensko. Poznamenávame, že tabuľku sme skrátili, takže neukazuje všetky krajiny, iba tiek, ktoré dopadli najlepšie, celoeurópsky priemer a najhoršie.

Krajina \ Rok20072008200920102011
Fínsko1314131414
Island91310910
Litva548810
Španielsko56789
Lotyšsko68755
Estónsko75666
Veľká Británia55776
Európska Únia (priemer 28 krajín)33445
Česká republika12113
Bulharsko11122
Chorvátsko11212
Poľsko:2122
Rakúsko1:123
Cyprus11112
Slovensko11111
Tabuľka 1: Percentuálny podiel používateľov internetu pripojených na online predmet

Z tabuľky vidieť, že kým v ostatných zaostávajúcich krajinách prichádza postupne k miernemu zlepšeniu, na Slovensku sa podobný vývoj nezaznamenal. V príspevku sa zaoberáme príčinami uvedeného stavu a navrhujeme východiská.

2. Porovnanie s celosvetovými trendmi

Tabuľka č. 1 iba konštatuje zaostávanie Slovenska v online vzdelávaní, nehovorí nič o jeho príčinách. Tých je niekoľko:

  • ignorovanie významu a dôležitosti celoživotného vzdelávania,
  • pokračovanie modelu päťročného vysokoškolského vzdelávania,
  • nedostatočná schopnosť študentov „sám sa vzdelávať“ a slabá previazanosť VŠ s praxou,
  • absencia celoškolskej stratégie online vzdelávania,
  • malý záujem o masifikáciu online vzdelávania.

Každej oblasti sa budeme venovať samostatne, pričom sa sústredíme na prístup vysokých škôl k ich riešeniu.

2.1. Ignorovanie významu a dôležitosti celoživotného vzdelávania

Vysoké školy na Slovensku vidia svoju úlohu predovšetkým v príprave denných študentov, menej v príprave externých študentov. Celoživotnému vzdelávaniu sa väčšina vysokých škôl venuje len okrajovo. 

Svedčia o tom dve skutočnosti:

  1. Kritériá komplexnej akreditácia sú zamerané na vedecko-výskumnú činnosť. Okrem prípravy doktorandov sa žiadna iná vzdelávacie činnosť (či na nižších stupňoch vysokoškolskej prípravy alebo v celoživotnom vzdelávaní) v kritériách nezohľadňuje. V dôsledku toho nevzniká tlak na VŠ, aby portfólio svojich vzdelávacích programov rozširovali týmito smermi. 
  2. Niektoré vysoké školy z vlastnej iniciatívy zužujú svoje portfólio a rušia externé štúdium [3]. 

Z celospoločenského hľadiska je takýto postup krátkozraký. Vzhľadom na rýchly (a neustále sa zrýchľujúci) rozvoj poznania nie je možné predpokladať, že získané vedomosti budú stačiť absolventom na celý život. V tejto situácii by bolo logické, aby vysoké školy si systematicky pripravovali vzdelávacie metodológie, vďaka ktorým by dokázali zachytiť aj túto časť trhu so vzdelávaním. Jednou z nich môže byť práve online vzdelávanie, ktoré vyhovuje najmä pracovne vyťaženým ľuďom, ktorí majú silnú vnútornú motiváciu sa niečo nové – prakticky využiteľné – naučiť, pričom potrebujú viac flexibility pri štúdiu v porovnaní s dennými študentmi. 

2.2. Pokračovanie modelu päťročného vysokoškolského vzdelávania

Jedným z cieľov bolonského procesu bolo rozdeliť štúdium na tri stupne, medzi ktorými by boli výrazné rozdiely, zohľadňujúce jednotlivé úrovne Bloomovej taxonómie [5]: vedomosti (faktografické a/alebo terminologické), pochopenie (väčšie pojmové celky, súvislosti a procesy, ktoré vie študent vysvetliť), aplikácia (uplatňovanie získaných vedomostí v nových situáciách), analýza (nachádzanie významných znakov, príčin a možných dôsledkov), syntéza (tvorba hypotéz, plánovanie riešení a ich odôvodňovanie), evaluácia (posudzovanie výsledkov podložené argumentmi). 

Bloomova taxonómia sa uplatňuje aj ako návod na organizovanie systematického školského vzdelávania. Pri jej aplikácii počas návrhu študijného programu treba chápať príslušný študijný odbor ako celok. Poznatky a zručnosti odporúča rozdeliť do šiestich úrovní tak, aby tvorili výbavu pracovníka na predpokladanej úrovni pracovného zaradenia. Ilustrujeme to na štúdiu manažmentu. Cieľom bakalárskeho štúdia je pripravovať nižších riadiacich pracovníkov. Pre nich sú podstatné odborné faktografické a terminologické vedomosti, schopnosť rozumieť im a aplikovať ich. Manažéri na vyšších úrovniach riadenia musia prezentovať aj schopnosť analyzovať situáciu, syntetizovať riešenia a hodnotiť súlad reálnych výsledkov s plánom. Magisterské štúdium má preto obsahovať aj prvky originálnej vedecko-výskumnej práce. Doktorandské štúdium sa od neho líši hlavne náročnosťou riešených problémov a očakávaným stupňom originality riešení. Výsledky doktorandského štúdia musia byť nové z pohľadu vednej disciplíny. Na magisterskom stupni stačí, ak sú originálne v prostredí, v ktorom sa uplatnia. 

Takto pripravovaní študenti postupujú po „samonosných“ blokoch – takých, z ktorých každý dá ucelené, v praxi uplatniteľné vzdelanie. Vďaka nemu môže absolvent každého stupňa odísť do praxe a hneď zarábať. Na ďalší stupeň nastúpi, až keď pocíti potrebu dovzdelať sa a pracovné a rodinné podmienky mu to dovolia. Tým prirodzene vznikne skupina záujemcov o štúdium, pre ktorých bude online vzdelávanie optimálnym riešením. Budú môcť študovať prostredníctvom internetu v ľubovoľnom čase a z ľubovoľného miesta na zemeguli. 

Na Slovensku je však stále zaužívané študovať všetkých 5 ročníkov štúdia a bakalárske vzdelanie sa stále v mysliach mnohých považuje za neúplné. Pritom by na mnohé pozície, ktoré sú v súčasnosti obsadené zamestnancami s 2. Stupňom, stačilo bakalárske vzdelanie a v prípade potreby ďalších vedomostí by zamestnanec mohol absolvovať kurzy súvisiace s jeho pracovnou náplňou.

3. Nedostatočná schopnosť študentov „sám sa vzdelávať“ a slabá previazanosť VŠ s praxou

Už viackrát sa na rôznych fórach hovorilo o malom prepojení školy na prax. Súhrnne daný problém pojednáva Kleštincová [7] a hovorí, že „akademici na kritiku nedostatočného praktického rozmeru výučby štandardne reagujú defenzívou o práve na slobodnú výučbu bez povinnosti podriaďovať sa korporátnym požiadavkám“. Obsahom väčšiny bakalárskych študijných programov teoretický základ študovaného odboru. Jeho časť uplatniteľná v praxi sa sústreďuje do magisterského štúdia. Posun bakalárskeho štúdia k praxi by viedol k pozitívnym efektom. Jednak by študenti rýchlejšie získali vzdelanie, s ktorým sa dokážu bezprostredne uplatniť, jednak by sa ušetrili prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré sa na ďalšie dva roky vzdelávania míňajú. (Pritom by bolo treba ustrážiť, aby financie zostali naďalej v rezorte vysokých škôl a neplátali sa nimi diery v iných rozpočtových kapitolách.)

Hlavným pozitívnym efektom takejto zmeny by však bolo povedomie študentov: Už niečo dokážem, musím sa však naďalej vzdelávať. Preto treba na bakalárskom stupni posilniť tie vzdelávacie postupy, ktoré rozvíjajú schopnosť samostatne študovať: riešenie prípadových štúdií, projektov a zadaní, rozvoj komunikačných schopností a prezentačných zručností. 

4. Absencia celoškolskej stratégie online vzdelávania

Uplatnenie e-learningu je vysokých školách je chaotické. Každý, kto chce svoj predmet  realizovať online formou, postupuje v podstate na vlastnú päsť. Nákup aj veľmi drahej techniky sa uskutočňuje bez toho, aby sa vopred pripravila metodika ich budúceho využívania a dostatok aplikácií, ktoré sa budú jej prostredníctvom realizovať. Na jej potrebu upozorňujú napríklad Hvorecký a Drlík [6] už v r. 2008, zdá sa, že z celoslovenského hľadiska sa veľa nezmenilo. Európska Únia síce vyčlenila zdroje vo výške 44 mil. eur na zapojenie IKT do vzdelávania a do odbornej prípravy v Európe avšak mnohí zo žiadateľov v SR nemali dostatočne pripravenú metodiku využívania IKT na online vzdelávanie a preto, mnohé – dobre zamýšľané – projekty, neboli celkom úspešné, čomu nasvedčuje aj nasledujúci príklad.

Obr. 2 Využitie telekonferenčnej miestnosti (počet prenosov za mesiac)

Obr. č. 2 ukazuje využitie videokonferenčného zariadenia v cene niekoľko stotisíc eur na veľkej slovenskej univerzite. Z frekvencie uskutočnených prenosov za obdobie január až október 2013 vidieť, že zariadenie sa využíva iba niekoľko hodín mesačne. Za 10 mesiacov sa toto finančne náročné zariadenie využilo 29-krát. Ak odhadneme dĺžku jednej videokonferencie na 2 hodiny, zariadenie sa počas prvých tristo dní roka 2013 využívalo asi 60 hodín. V čase písania tohto textu je zariadenie je v prevádzke 20 mesiacov, pričom celkový počet konferencií bol 88. Počas prvej polovice tohto obdobia sa teda zariadenie využívalo ešte intenzívnejšie ako v prvej, čo zrejme súviselo s jeho novotou a so snahou zistiť, čo dokáže.

Skúsenosti pravdepodobne neboli spracované do metodiky jeho uplatnenia v bežnej výučbe, takže po prvom nadšení intenzita využívania poklesla. To všetko naznačuje, že stratégia výberu zariadenia nebola vhodná a na danej univerzite sotva existuje metodika, ktorá by radila učiteľom, ako ho optimálne využívať vo svojich predmetoch.

5. Malý záujem o masifikáciu online vzdelávania

Malý záujem o masifikáciu online vzdelávania je vlastne dôsledkom predchádzajúceho nezáujmu VŠ o študentov, ktorí nie sú poslucháčmi denného štúdia. Pritom práve táto forma vzdelávania zaznamenala v posledných rokoch výrazný rozvoj [4]. Známa je ako MOOC (Massive Open Online Courses), čiže „online prednášky otvorené masám“. Najčastejšie ide o prednášky nahraté na video a bezplatne prístupné cez internet. Prednášajú ich profesori významných univerzít, ktoré inak požadujú vysoké školné. Napríklad na príprave a prevádzke systému EDX (https://www.edx.org/) sa podieľajú Massachusettský technologický inštitút, Harvardova univerzita, Kalifornská univerzita v Berkeley a Texaská univerzita. Nafilmované prednášky ich pedagógov sa objavujú na internete niekoľko hodín po ich odznení v posluchárni. Ešte väčšiu variabilitu najmä z jazykového hľadiska ponúka systém Coursera (https://coursera.org/). Združuje okolo 50 vysokých škôl a ponúka prednášky v angličtine, španielčine, francúzštine, čínštine, arabčine, nemčine a taliančine. Návštevou stránok organizácií, ktoré ich zabezpečujú, sa dá ľahko presvedčiť, že pokrývajú prakticky celé spektrum vysokoškolských predmetov.

Univerzity chápu projekt ako investíciu, ktorá zvyšuje renomé školy, teda ako nástroj prilákania budúcich študentov. Prednášky cieľavedome vyberajú a angažujú v nich svojich najlepších pedagógov. Ak za kritérium úspešnosti považujeme počet klikov, tak tie najnavštevovanejšie ich majú státisíce až milióny (!) To poukazuje na hlad po dobrom vzdelávaní a dáva zástancom online vzdelávania do rúk silné argumenty. 

Viaceré z e-learningových projektov vznikli zo spontánneho záujmu. Khan Academy (http://www.khanacademy.org/) je typickým príkladom takto vzniknutého, ústnym podaním šíriaceho sa projektu. Prvé prezentácie vytvoril Salman Khan v r. 2006 pre svoje netere ako zábavnú formu doučovania matematiky. Uložil ich na YouTube, kde si získali ďalších priaznivcov. Boli zaujímavé a učebnú látku vysvetľovali neformálnym spôsobom, preto ich návštevníci upozorňovali ďalších a ďalších záujemcov. Prostredníctvom dobrovoľníkov, ktorí tiež cítili potrebu zaujímavo a jednoducho rozprávať o svojom odbore, vznikajú ďalšie videonahrávky. Už samotný fakt, že ich je niekoľko tisíc a dobrovoľníci ich prekladajú do ďalších jazykov, naznačuje, že aj takýto spôsob vzdelávania zapĺňa určitú medzeru na trhu.

Naše vysoké školy v tomto smere úplne zaostali. Jediný známy prípad uplatnenia masového online vzdelávania pochádza z Vysokej školy manažmentu v Trenčíne. V lete 2013 zorganizovala šesťtýždňové kurzy na Moodli „Projektový manažment“ a „Manažérska komunikácia“. O tom, že aj u nás existuje záujem o tento typ vzdelávania, svedčí, že na kurz sa prihlásilo 1500 študentov, z ktorých asi tretina štúdium úspešne dokončila. 

6. Skúsenosti VŠM

Vysoká škola manažmentu v Trenčíne je jedinou vysokou školou na Slovensku, realizujúcou 100%-né online vzdelávanie. Každý predmet sa ponúka v obidvoch verziách – prezenčnej aj dištančnej (prostredníctvom ELMS Moodle). Online výučba má podobu virtuálnej triedy, pričom v triede je 8 až 20 študentov.

Výučba sa realizuje prostredníctvom riešení individuálnych a/alebo skupinových zadaní, diskusií na internete a konzultáciami s učiteľom. Tie sa podľa povahy predmetu realizujú buď synchrónnou alebo asynchrónnou komunikáciou. Metodika predmetu vychádza z metodiky City University of Seattle [8], ktorá je zakladateľkou VŠM. VŠM metodiku prispôsobila slovenským podmienkam a ďalej ju rozpracúva. Výsledkom je monografia [9], ktorá vyjde v tlačenej podobe v tomto roku.

7. Záver

Postup Slovenska z posledného miesta v rebríčku online vzdelávania bude trvať dlho. Bude si vyžadovať zmenu stratégie vzdelávania, rekonštrukciu študijných plánov a zmenu orientácie z preferovania technickej infraštruktúry na preferovanie vhodných výučbových metód.

Zároveň si treba uvedomiť, že vysoké školy nesmú ostať v tomto úsilí osamotené. Pokiaľ bude memorovanie hlavnou formou učenia sa na základných a stredných školách, úsilie vysokých škôl bude len ťažko stačiť na zmenu nevhodných návykov. Aj preto by sa vysoké školy mali viac zapájať do rozvoja tých internetových aktivít, ktoré budú neformálnymi a menej formálnymi metódami zapájať do vzdelávania cez internet aj žiakov a študentov nižších stupňov škôl. Vďaka tomu, že si navyknú používať na počítač ako na prostriedok získavania vedomostí, nebudú mať neskôr mentálne zábrany ho takto využívať.

Použité zdroje

  1. EUROSTAT: Internet Access of households, 2010 and 2011. [online]. Dostupné na:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Internet_access_of_households,_2010_and_2011_(%25_of_all_households).png&filetimestamp=20121114123144

  1. EUROSTAT: Individuals using the internet for online training. [online] Dostupné na:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tin00103&plugin=1

  1. Miháliková, M. Vysoké školy rušia externé štúdium. SME, 17 november 2011.
  2. Hegyesi, F., Kártyás, G: MOOC in Higher Education. ICETA 2013: proceedings. Starý Smokovec, str.119-122. ISBN: 978-1-4799-2161-4.
  3. Bloom’s Taxonomy of Learning Domains: Three Types of Learning. [online] Dostupné na: http://www.nwlink.com/~donclark/hrd/bloom.html 
  4. J. Hvorecký, M. Drlík: Enhancing Quality of E-Learning. In: International Conference ICL 2008 : The Future of Learning – Globalizing in Education. – 2008: Kassel University Press, 2008, pp. 54-65.
  5. Kleštincová, L., Spájame vysoké školy s trhom práce. Inštitút pre hospodársku politiku, Bratislava, 2011, 41 str. Dostupné na: http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza%20-%20Spajame%20VS%20s%20TP.pdf
  6. Kirstein, K. D., Hinrichs, J. M., Olswang, S. G. 2010. Authentic Instruction and Online Delivery: Proven Practices in Higher Education. City University of Seattle, 2011, 419 str. ISBN 978-1461051428.
  7. Bušíková, A., Hvorecký, J., Šimúth, J. 2010. Virtuálna trieda: príručka učiteľa adaptívneho online vzdelávania. Equilibria, Košice (v tlači)

Kontakt:

Jozef Hvorecký, Prof. RNDr. PhD. | Vysoká škola manažmentu, Panónska cesta 17, 85104 Bratislava | jhvorecky@vsm.sk

Alena Bušíková, Ing. PhD. | Vysoká škola manažmentu, Panónska cesta 17, 85104 Bratislava | abusikova@vsm.sk

Jozef Šimúth, PhDr. PhD. | Vysoká škola manažmentu, Panónska cesta 17, 85104 Bratislava | asimuth@vsm.sk