Prečo práve Stredná priemyselná škola strojnícka na Fajnorovom nábreží?
Pretože len tam sme našli súzvuk s riaditeľom Ing. Felixom Döménym v potrebe zmeny vo výchovno-vzdelávacom prostredí.
Ako sme sa spoznali?
V roku 2019 na jednom okrúhlom stole ohľadne pripravovaného projektového zámeru pre digitálnu transformáciu škôl. Bod, kedy som spozornel bolo jednoduché vyslovenie moderátora diskusie „pán Dömény, možete hovoriť“, vtedy som spozornel. Pretože dovtedy som od roku 2017 počúval zo všetkých strán, že na toto musí dať odpoveď Felix alebo keď to prejde cez p. Döményho, tak to prijmú ostatní. Proste som chcel poznať človeka, ktorý požíva priam nadľudskú duševnú silu. Za celú tú dobu som však nikdy nikoho nepožiadal o sprostredkovania nášho strenutia, pretože som bol presvedčený, že ak budem pripravený a svoj diel práce budem mať náležite myšlienkovo uchopený, skôr, či neskôr sa naše cesty stretnú a úprimne, ma nezaujímalo s akým výsledkom. V mojej konštrukcii postačovalo len jednoduché a zároveň slušné predstavenie, bez ďaľšieho smerovania.
Keď okrúhly stôl skončil, vyštartoval som, aby som podal p. Döménymu ruku. Zaujímavé bolo, že zoznámenie si príliš nepamätám, ale viem, že sme sa zoznámili a vymenili vizitky. Na druhý deň som volal, že mám cestu do Bratislavy a môžem sa staviť na „kávu“. Dohodli sme sa a dostal som čas ráno o 8:30, bolo mi povedané, že nemám veľa času, asi 30 minút. Bol som vysporiadaný s časovým priestorom, ktorý som dostal. Nakoniec som odchádzal cca o 14tej poobede s ponukou viesť krúžok na škole. Odvtedy sme v intenzívnom kontakte a snažíme sa spoločne zachraňovať svet.
Spolupráca?
Spojenectvo bolo asi predurčené, pretože už vtedy som mal vydanú svoju metodiku pre učiteľov Úvod do technológií 21. storočia a Felix ju už raz dostal, ešte v roku 2018 alebo tak nejak. Len vtedy nemal také informácie ako som k tomu podal ja. Zhodli sme sa na veľa veciach a verím, že vďaka mne sa aj niečo pohlo. V každom prípade, naše, dnes už priateľstvo bolo vytvorené v hodine dvanástej, pretože prišiel rok 2020 a všetko šlo, ako malo, ale dvere na Slovenskej republike vykopol virus korona a usadila sa tu. Bolo nevyhnutné niečo vymyslieť, nájsť riešenie, ktoré pomôže predchádzať takým stavom, ako nastali. Najväčším šokom bol fakt, že dovtedy každý vnímal digitálnu gramotnosť jednotlivcov, vlastnenie počítača a pripojenia do internetu ako samozrejmé a zrazu sme zistili, že sme si navzájom klamali. Klamali tak, že sa nám zastavil svet. Tam, kde sa nezastavil boli smiešne problémy s nesúrodými typmi dátových koncoviek. Takže dištančné vzdelávanie malo vcelku trpkú príchuť ignorovaných indícií z predošlých období. Vtedy sme s Felixom uvažovali, že aby sme dokázali vôbec začať niečo riešiť, musíme vedieť, ako sú vybavení učitelia a deti. Odpoveď sme dodnes nedostali, my to pripisujeme ostychu za to, čo ľudia majú doma. My sme však úprimne chceli vedieť reálny technický stav, aby sme dokázali nastaviť funkčné riešenie. Z tohoto pohľadu nemalo žiaden význam uvažovať o dostupných komunikačných kanáloch a tie zadať ako primárne. Takže sme odporúčali komunikovať tak, ako sú zvyknutí a ako im to vyhovuje a ide. My sme zatiaľ hľadali riešenie do budúcna.
Čo sme vymysleli?
Jedného krásneho dňa som volal Felixovi a vravím mu, počuj, čo keby škola odporúčala minimálne hardverové nároky na výchovno-vzdelávací proces na škole. To sa pozdávalo, ale ako to dostať k deťom a ako zariadiť, aby to rodiny, ktoré majú aj tak napnutý rozpočet nepoložilo. Tak sme šli ďalej a vymysleli sme návrh systémovej zmeny, ktorú sme nazvali „prepojenie teórie a praxe zajtrajška“ a k nej sme navrhli podporný finančný nástroj pre „vyrovnanie technickej nerovnosti” aktuálne známy ako „Digitálny príspevok“, ktorý bude v rukách ministerstva školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ako to má fungovať?
Škola vytvorí odporúčací vzťah s certifikovaným obchodným partnerom, ktorý dokáže zabezpečiť službu nasledovného typu: hardvér podľa požadovaných parametrov školy, poistenie, servisnú službu a pripojenie do internetu. Je nevyhnutné, aby balík služieb bol bez potreby počiatočnej platby a zároveň bol na obdbobie 48 alebo 36 mesiacov. Tým získame relatívne priaznivú výšku mesačnej platby, ktorá v prípade smerovania k deťom by mala byť (prebieha rokovací proces), sanovaná z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a to vo výške 75% mesačnej platby, výnimočne 100%. Dôvod je ten, že týmto opatrením chceme zapojiť rodičov do intenzívnejšej komunikácie so školou a zvýšiť ich záujem o kvalitné vzdelávanie svojho dieťaťa. V prípade učiteľa je logickým krokom žiadať príplatok k platu od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (prebieha rokovací proces), pretože technické vybavenie a pripojenie do internetu predstavuje základný pracovný nástroj v procese vzdelávania a teda by mal pedagóg získať 100% krytie mesačnej platby. Postup celého kroku je veľmi jednoduchý, škola určí podľa najnáročnejšieho softvérového nástroja, v študentskej licencii „free“, minimálne hardvérové nároky, ktoré odporúčacím charakterom oznamuje záujemcom o štúdium. Rodičia detí sa môžu rozhodnúť, či zabezpečia zariadenia vlastnou cestou alebo využijú nastavenú službu pre tento účel.
