autor: Dr.h.c. mult. Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc. | Medená 31, 81102 Bratislava | VŠ DTI Dubnica nad Váhom, Slovensko
Anotácia: Významné reformné koncepcie na Slovensku za ostatných 30 rokov a ich myšlienkové odkazy. Štyri fázy reforiem: Duch školy, Konštantín, Milénium, Učiace sa Slovensko. Od tradičného školstva hľadanie ciest k modernému školstvu: čo sa deklarovalo a čo sa zmenilo. Hlavné problémové oblasti – ich diagnóza a možností zmien.
Kľúčové slová: reforma, výchova a vzdelávanie, riadenie školstva, učiteľ, ministri školstva
Uplynulo okolo 30 rokov od čias, kedy sa mohli započať demokratické zmeny v školskom systéme Slovenskej republiky. Je čas bilancovania, či sa to, čo sa v školstve očakávalo sa aj naplnilo… ako sa pokročilo či nepokročilo vo výchove a vzdelávaní.
Prvé reformné kroky – prvá fáza: Po revolúcii 12.12. 1989 do funkcie ministra školstva nastúpil prof. Ladislav Kováč, DrSc., 6.9. 1990 ho na pozícii ministra školstva vystriedal prof. Ján Pišút, DrSc. a po ňom ministrami školstva boli PhDr. Dušan Slobodník (1992), Prof. Matúš Kučera (1993), MUDr. Roman Kováč (1993), akad.arch. Ing. Jaroslav Paška (1993-4). Tieto roky by sa dali označiť pionierskými rokmi budovania nového demokratického systému školstva na Slovensku. V týchto rokov platil ešte starý školský zákon z roku 1984, ktorý sa masívne inovoval, menil. Už za čias ministra Kováča a najmä prof. J. Pišúta sa začala práca na prvom reformnom dokumente, ktorý sa prezentoval pod názvom „Duch školy“. Na projekte pracovali napr. M. Hejný, L. Ďurič, I. Turek, M. Zelina, V. Burjan, M. Krankus, ai. Ako hovorí samotný názov dokumentu, jeho cieľom bolo dať školám, školstvu nového ducha. Hlavnými cieľmi bolo po novom definovať ciele výchovy a vzdelávania. Išlo najmä o o odideologizovanie školstva, vytvorenie podmienok pre vznik súkromné školstva, cirkevného školstva, hľadanie nových spôsobov financovania školstva a jeho hodnotenia. Bolo to obdobie dekonštrukcie starých ideológií a štruktúr. Položili sa základy definovania rozvojových cieľov, ktoré však boli väčšinou založené na idealistických pohľadoch na možností ďalšieho politického a ekonomického rozvoja spoločnosti. V tejto krátkej fáze (1989 – 1994) bola vzdelávacia politika štátu, pro-reformné postoje učiteľov a verejná mienka v súlade.
Druhá fáza sa začína nástupom doc. Ľubomíra Haracha na post ministra (marec 1994 – december 1994). Minister Harach spolu so štátnym tajomníkom E. Komárikom zvolávajú tím ľudí, aby vypracovali Národný program výchovy a vzdelávania pod názvom “Konštantín“. Na tomto projekte pracovalo 30 odborníkov, napr. V. Rosa, S. Christenko, P. Ondrejkovič, M. Zelina, E. Kratochvílová, I. Turek, I. Mačura, I. Kovalčíková, S. Matúšová a ďalší. Táto etapa sa vyznačuje aj politickými tlakmi, súperením politických ideológií o budúcnosť spoločnosti napr. europeizácia vs. zatvorenosť (nacionalizácia), sloboda, voľnosť (liberalizmus) vs. centralizácia riadenia, kontrola. V auguste roku 1994 sa znovu novelizoval školský zákon z roku 1984 – Novela definovala práva národnostných menšín na vzdelávanie v ich jazyku, vytvoril sa priestor pre podnikateľské aktivity škôl a v zákone (č.230/1994 Z.z.) sa prvý krát zakotvuje možnosť zriaďovať súkromné a cirkevné stredné odborné učilištia, základné umelecké školy a strediská praktického vyučovania. V decembri roku 1994 sa zastavujú práce na projekte „Konštantín“. Ministerkou školstva sa stáva PhDr. Eva Slavkovská,CSc., ktorá mala záujem o vypracovanie ďalšej koncepcie školstva pod názvom Škola roku 2000, ale tento projekt sa nerealizoval. Eva Slavkovská bola ministerkou školstva od decembra 1994 do októbra 1998. 30.10.1998 sa stáva ministrom školstva doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc., a je v tejto funkcii do 17.4. 2002. Už v decembri 1997 dochádza k významnej novelizácii školského zákona z roku 1984 a to v tom, že sa povinná školská dochádzka predĺžila z 9 na 10 rokov (zákon č. 6/1998). V novembri 1998 minister školstva Milan Ftáčnik znova deklaruje potrebu reformy školstva a prijaté programové vyhlásenie vlády SR z tohto roku je bezprostredným podnetom pre vypracovanie ďalšieho projektu reformy školstva. Projekt „Konštantín“ sa pozitívne hodnotil a hodnotí, lebo časť návrhov tohto projektu sa postupne realizovala v novelách zákonov a najmä sa pozitívne hodnotí inovovaný systém riadenia škôl a školských zariadení cez školské správy. Ako ucelený program sa nedočkal realizácie.
Tretia fáza začína nástupom Doc. M. Ftáčnika, CSc., za ministra školstva, (30.10.1998 – 17.4.2002), ktorý zvoláva už v roku 1999 tím odborníkov, aby pripravovali nový reformný projekt. V decembri 1999 autori V. Rosa, I. Turek, M. Zelina predkladajú projekt „Milénium“ na širokú verejnú diskusiu. Okrem troch hlavných autorov na projekte pracovalo 12 expertných skupín. Vedúcimi týchto skupín boli: E. Pajdlhauserová, D. Jančová, I. Gallus, M. Príkopská, M. Tekelová, J. Hero, L. Szabó, P. Blahovec, E. Tomková, J. Hudec, J. Šípoš, H. Hushegyiová a ďalší. Do diskusie k projektu Milénium v priebehu roka prišlo viac ako tisíc pripomienok, námetov, na ktoré autori reagovali aj prostredníctvom príspevkov v Učiteľských novinách. Po niekoľkých novelách školského zákona ešte z roku 1984, konečne 19. decembra 2001 vláda SR schválila Národný program výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15-20 rokov – projekt MILÉNIUM. Bolo to ešte za účasti ministra školstva M. Ftáčnika, ale od apríla 2002 do októbra 2002 bol ministrom školstva doc. Ing Peter Ponický, CSc., (šesť mesiacov) a po ňom Doc. Martin Fronc,PhD (október 2002 – február 2006). Za ministra M. Fronca prebehla reforma financovania školstva. Vo februári 2006 vystriedal M. Fronca v kresle ministra PhDr. László Szigeti, ale znova po šiestich mesiacoch ho vymenil na poste ministra školstva prof. Ján Mikolaj, CSc. Bol ministrom školstva od 4. 7. 2006 do 8. 7. 2010. Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 10-15 rokov (Milénium) , sa snažil vytýčiť nový smer rozvoja vzdelávacej sústavy a v mnohom bol inšpirovaný ideálmi, ktoré reprezentovali inovatívni učitelia a moderné pedagogické smery, ako aj myšlienkami, ktoré boli prezentované v projektoch Duch školy a Konštantín. Vstup Slovenska do OECD (2000) a EÚ (2004 – 3) priniesli nové impulzy do procesov transformácie školstva na makroúrovni. V decembri 2004 Štátny pedagogický ústav zverejňuje výsledky PISA 2003, v ktorej sa ukázalo, že slovenskí žiaci nedosahujú očakávané výsledky. Štúdia rozprúdila intenzívnu verejnú diskusiu o nevyhnutnosti reformy obsahu vzdelávania. Projekt Milénium prezentuje novú kuriukulárnu politiku smerujúcu k dvojúrovňovému a participatívnemu modelu kurikula a orientáciou na cieľové, kľúčové kompetencie, obsahové a výkonové štandardy. V roku 2005 v septembri MŠ SR prezentuje časť reformy v podobe línie: Naučme sa učiť – učíme sa pre život, ktorou avizuje pripravované zmeny v obsahu vzdelávania, orientované na viac slobody pre učiteľov, rodičov aj samotných žiakov. V decembri 2005 Štátny pedagogický ústav prezentuje projekt Kurikulárnej transformácie pre stredné školy. Vláda schvaľuje koncepciu vyučovania cudzích jazykov a v decembri – Vláda schvaľuje Koncepciu výchovy a vzdelávania národnostných menšín, atď. a to v intenciách návrhov, ktoré sú obsahom projektu Milénium. Projekt Milénium bol publikovaný v roku 2002 v slovenskom a anglickom jazyku (ISBN 80-89018-36-X) a bol prezentovaný aj v zahraničí. Dňa 22. mája 2008 schválili poslanci NR SR nový školský zákon (č.245/2008 Z.z.) na základe projektu Milénium. Tento Zákon o výchove a vzdelávaní (školsk. zákon) bol koncipovan. na 15-20 rokov, t.j. jeho platnosť pomaly by mala končiť, ale neustálymi novelizáciami zákon platí dodnes. Začal platiť 1. septembra 2008. Vláda schválila tiež zákon, ktor.m sa dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní škôl a školsk.ch zariadení. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave bol schválen. NR SR dňa 23. apríla 2009 s platnosťou od 1.9.2009. Vo februári 2009 vláda schválila Zákon o pedagogick.ch zamestnancoch a odborn.ch zamestnancoch a následne NR SR tento zákon schválila dňa 24. júna 2009. V priebehu času dochádza k novelám t.chto zákonov, ale v podstate sa naplnili základné legislatívne v.chodiská a podmienky reformy školstva na Slovensku.
Projekt Milénium bol postavený na základe dvanástich pilierov:
1. Byť vo svete, Európe, na pulze moderného času, vedy, výskumov, poznatkov a pritom ostať sebou
2. Zaviesť do praxe tvorivo-humanistickú výchovu. Tvorivosť ako najvyššiu úroveň poznania, vedomosti, múdrosti a humanizmus ako základ pre sociálne vzťahy, dobro, etiku
3. Zmeniť obsah učiva, redukovať ho, urobiť ho funkčnejším, kontrolovateľnejším a životnejším
4. Diverzifikácia ciest, spôsobov, metód a foriem vzdelávania a výchovy
5. Profesionalizácia a decentralizácia riadenia
6. Učiteľ – rozhodujúci činiteľ v edukácii
7. Finančné zabezpečenie modernej výchovy a vzdelávania
8. Podporné služby škole – inklúzivne tímy; CPPPaP, materiálno-technická podpora
9. Informačné technológie – digitalizácia
10. Ovládanie cudzích jazykov
11. Odborné a celoživotné vzdelávanie
12. Zabezpečenie transformácie školstva
Tieto piliere modernizácie systému edukácie boli napísané v roku 2002 – o rok bude tomu dvadsať rokov a každá oblasť – pilier by sa dal analyzovať, či sa naplnili očakávania vyjadrené v tomto dokumente. B. Kosová a kol., V. Burjan, a iní odborníci analyzovali, prečo sa zámery nedostali do praxe škôl, prečo reforma sa vlastne, podľa mnohých, vôbec neuskutočnila… Prehliada sa, že napr. vznik súkromného a cirkevného, alternatívneho školstva sa stalo skutočnosťou, rovnako dôraz na výučbu cudzích jazykov, informatiky, otvorili sa cesty štúdia v zahraničí, realizuje sa dvojúrovňový model kurikula, atď. Konštatuje sa, že pomaly vyprcháva iniciatíva a chuť reformovať školstvo. Priživujú sa pritom rozliční kritici všetkého a všetkých, paraprofesionáli do školstva, ktorí vôbec nepoznali a nepoznajú čo bolo napísané v týchto reformných projektoch a čo je značným negatívom je, že aj tí, čo chceli niečo produktívne pre školstvo urobiť, už rezignujú, alebo vyhoreli. Niektorí pochybujú či sa dá reformovať, alebo či skôr netreba transformovať, či revolucionalizovať naše školstvo.
Štvrtá etapa začína tak povediac chaosom v slovenskom školstve. I keď platí školský zákon, stále sa vymýšľajú novšie koncepcie, reformy, porušuje sa zákon… (napr. tvorba segregovaných škôl). Rastie nespokojnosť v školstve a prichádza v súčasnosti do toho aj pandémia, čo podstatne mení pohľad na fungovanie škôl a na výchovu a vzdelávanie… Štvrtú etapu reforiem v školstve možno začať projektom: Učiace sa Slovensko. Túto koncepciu tvorili renomovaní odborníci (V. Burjan, J. Vantúch, E. Višňovský a iní), ich snahu podporovali mnohí učitelia z praxe. Koncepcia Učiace sa Slovensko predstavovala ucelenú, realizovateľnú koncepciu školstva v mnohom je zdôrazňujúca a nadväzujúca na myšlienky projektov Duch školy, Konštantín, Milénium. Žiaľ, ako iné koncepcie, nedočkala sa realizácie. Dekonštrukcia pozitívnych myšlienok projektov začala tým, že sa rýchle menili ministri školstva, menila sa politická orientácia a jej predstavitelia, vlády nedokázali finančne zabezpečiť bezproblémový chod škôl, ani vedy a výskumu. Adresne to vyzeralo takto: V júli 2010 nastúpil za ministra školstva Ing. Eugen Jurzyca, ale bol tam len do apríla 2012. Zaviedol povinnú angličtinu do 3. ročníka ZŠ. V apríli 2012 nastúpil za ministra školstva Doc. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc. a bol v tejto funkcii do júla 2014. Vypracoval Správu o stave školstva pod tlakom učiteľov, ale nič viac sa neudialo. Obidvaja zreteľne nepokračovali v navrhovaných zmenách z projektu Milénium a v úlohách, ktoré bolo treba realizovať. Ing. Peter Pelegríny sa stal ministrom školstva v júli 2014 ako „náhradník“ a zotrval na tomto poste do novembra 2014 (štyri mesiace); ďalším ministrom školstva bol Juraj Draxler (november 2014 – marec 2016), bol svedkom masívnych protestov učiteľov za vyššie platy, v januári 2016 boli niektoré školy po celom Slovensku zatvorené… Po Draxlerovi nastupuje na post ministra školstva Prof. Peter Plavčan (marec 2016 – august 2017) – predstavuje koncepciu Učiace sa Slovensko a začala sa diskusia. 1.9.2017 sa stáva ministerkou školstva ing. Gabriela Matečná ako „náhradníčka“, teda bola len poverená vedením ministerstva školstva a končí v tejto funkcii 13.9.2017, teda po trinástich dňoch. Po nej dňa 13.9. 2017 sa stáva novou ministerkou školstva JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD., ktorá tvrdila, že projekt Učiace sa Slovensko je nerealizovateľný a predstavuje v roku 2018 vlastnú koncepciu Národného programu. 20.3.2020 končí vo funkcii a nahradzuje ju mgr. Branislav Gröhling – a stretáva sa s pandémiou… Uskutočňuje sa reforma, ktorá nie je premyslená, ale vynútená situáciou pandémie, je to prechod na domáce vzdelávanie na vzdelávanie on-line, dištančné… V Programovom vyhlásení vlády I. Matoviča sa v oblasti školstva neobjavujú výrazné nové obsahy, opakujú sa niektoré požiadavky, ktoré boli už definované v predchádzajúcich reformných projektoch.
Záver
Mali sme doteraz 21 ministrov školstva… čo je 1,4 roka pre ministra, presnejšie 524 dní je životnosť jedného ministra školstva. Máloktorý nasledujúci minister sa snažil o kontinuálnu snahu realizovať v praxi zámery projektov výchovy a vzdelávania.
Mali sme najmenej štyri ucelené projekty reformy školstva: Duch školy, Konštantín, Milénium a Učiace sa Slovensko – ani jeden projekt sa dôsledne nerealizoval – možno by bolo presne prirovnanie, že reformné projekty diagnostikovali stav, objavili „choroby“ systému, nedostatky, boľavé miesta a navrhli víziu, opatrenia – je to akoby sa diagnostikovalo, že niekto má zlomenú nohu, vieme čo to je, čo s tým robiť, ale nikto nič nerobí…nanajvýš povie, že treba liečiť chrípku… alebo či v triednom výkaze škrtať nepotrebný text sprava zhora do ľavého dolné rohu alebo naopak.
Urobilo sa niekoľko významných analýz na stovkách učiteľov, odborníkov, kde bola základná otázka, prečo je to tak: Najčastejšie príčiny zlyhanie edukačného systému na Slovensku podľa respondentov sú:
– zlé riadenie školstva, od vlády, ministerstva, cez samosprávy, zriaďovateľov až po riaditeľov škôl a učiteľov. Viackoľajnosť riadenia školstva. Absencia vízie školstva. Podskupina tejto príčiny je: odborná vybavenosť, profesionalita ministrov školstva (za povšimnutie stojí pokles akademických a pedagogických hodností ministrov od roku 1989 doteraz), absencia prepojenosti, nadväznosti, kontinuity reforiem. Často sa objavuje konštatovanie, že školstvo je priorita štátu, ale v praxi sa to neprejavuje – dokumentom môžu byť platy učiteľov, vybavenie škôl a pod. Konštatuje sa diskvalifikácia výchovy v porovnaní so vzdelávaním
– zlé financovanie školstva – často spájané s motiváciou učiteľov, rodičov, zriaďovateľov, ale ide aj o platy, materiálne vybavenie škôl, dochádzka autobusmi do škôl, reorganizácia siete škôl a pod., vrátane vedy a výskumu. Slovensko je jediná krajina v EÚ, ktorá nemá výskumný ústav pedagogický, pritom ide o výchovu a vzdelávanie okolo 700 tisíc žiakov, 90 tisíc učiteľov, 3500 škôl a následne aj rodičov týchto detí.
– mlčanie väčšiny (učitelia, študenti, rodičia, občania…) tiež niektorí analytici zaraďujú medzi príčiny neuspokojivého stavu školstva na Slovensku
Identifikátory stavu zlyhania systému : Významné ukazovatele chýb systému edukácie bez nároku na zoradenie podľa závažnosti sú napríklad tieto:
– V meraniach PISA a iných sme nepokročili – naši deviataci sú podpriemerom v prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti v porovnaní s meranými krajinami a to už od roku 1994 opakovane !!
– Osobitne podčiarkujeme zlyhanie vo vnútornej motivácii učiť sa – či má žiak rád školu, či rád do ne chodí – merania v tomto smere sú nepriaznivé pre naše školstvo v porovnaní s inými krajinami EÚ
– Kurikulárna reforma sa neuskutočnila – rozličné návrhy na redukciu učiva, návrhy na rozdelenie učiva na stupne, na možnosť redukcie učiva o 30% , 20% a iné sú vysoko subjektívne a nekontrolovateľné a nerealizovateľné alebo subjektívne realizovateľné. Je to jedna z príčin zlyhanie myslenia a poznávania našich žiakov v medzinárodných testoch
– Dodnes sa neuskutočnila zásadná reforma metód, spôsobov vzdelávania na základe rozvíjania všetkých poznávacích funkcií a na základe rozvíjania najmä „mäkkých“ zručností
– Financovanie školstva je od roku 1989 doteraz na hranici 3,2 % – 3,6 % z HDP oproti 6% priemeru štátov EÚ; podobne je to s nízkym financovaním vedy a výskumu
– Kríza učiteľa je alarmujúca. Učitelia v celom školskom systéme sú zlé platení – vysokoškolský profesor s dlhoročnou praxou má plat okolo 800 Eur za mesiac; čím ďalej je menej hlásiacich sa maturantov na pedagogické fakulty, veľa učiteľov učí nekvalifikovane, supluje odborné predmety – napr. učiteľ telesnej výchovy supluje učiteľa fyziky na 2. stupni ZŠ, učiteľ náboženstva supluje učiteľa etiky… v čase pandémie učia rodičia… Nesleduje sa zdravotný stav učiteľov, psychické zdravie, vyhorenosť, neurotizácia učiteľov, stresy v práci učiteľov…a iné
– Inklúzia – segregácia – nemáme dodnes ani legislatívne riešené problémy okolo inklúzie. Naši žiaci dvadsať rokov zlyhávajú v medzinárodných meraniach práve pre zlé výsledky znevýhodnených žiakov… Európska únia nás kritizuje za zlú inkluzívnu politiku, atď. Keď skončí financovanie odborných zamestnancov v školách z peňazí EÚ ostane 365 škôl, ktoré majú pomáhajúcich odborníkov platených z financií EÚ bez zamestnania, pokiaľ ich platy nebude platiť štát
– Psychické zdravie detí a mládeže najmä v čase pandémie, ale aj obecnejšie je silné narušené. Výskumy lokálne aj na širších vzorkách u učiteľov ukazujú, že ich závažným problémom je riešenie disciplíny, správania žiakov – nie učenie, nie iné problémy ale správanie. To súvisí so zosúladením potrieb žiakov s potrebami školy. Sú štúdie, ktoré intenzívne poukazujú na to, že školy sa viac prispôsobujú žiakom, ako svojim cieľom vzdelávania a výchovy. V mene rešpektovanie potrieb detí…Tento falošný humanizmus je podporovaný quasiliberálnymi teóriami výchovy a govermentom škôl a školských zariadení
– Predčasné ukončenie povinného vzdelávania v nižších ročníkoch SR=8% EÚ 6,6% Východ SR = 14%
– Úplne falošným extrémom liberalizácie a slobody je výrok učiteľky žiakov základnej školy:„ teraz v čase pandémie žiaci nemusia chodiť do školy, nemôžu prepadnúť, nemusím ich známkovať, nemusia sa učiť aj tak skončia školu, nech sa o nich potom postará štát – ako ich mám motivovať aby chodili do školy ?“
Takto by sa dalo pokračovať skoro v každom segmente školského systému, napr. centrá voľného času, umelecké školy, alternatívne školy, spôsoby hodnotenia, špeciálne školy, poradenský systém.
Nádeje zlepšenia systému edukácie: Napriek negatívam, ktoré sú značné, sú tu zdroje a pramene pre optimizmus:
– Prvým zdrojom je viera a presvedčenie, že sa zjavia noví, múdri, vzdelaní a eticky spôsobilí ľudia, ktorí nielen diagnostikujú stav školstva, ale budú mať moc, silu energiu ho aj zmeniť – chaos stimuluje psychoenergiu harmónie… tu je na mieste apel na vysoké školy pripravujúce učiteľov, aby prijímali najlepších študentov, aby im poskytli čo najlepšie vzdelanie, aby sa inovatívnym učiteľom nekládli polená pod nohy, ale naopak, aby sa vyhľadávali a podporovali
– Informačné technológie sú základom nových modelov učenia – ich implementácia do praxe nebude dlho trvať, lebo technické podmienky sú už na to značne pripravené – autoregulatívne učenie sa stane „hitom“ najbližších rokov aj na základe poučenia z pandémie – čím skôr to zachytíme, tým skôr môžeme byť na seba hrdí
– Pandémia otvára nové výzvy: samostatné učenie žiakov; domáce vzdelávanie; participáciu rodičov na učení žiakov; zvýšenie spolupráce školy a rodičov; zmeny návykov správania; režim dňa a sebariadenie, zvyšovanie odolnosti voči záťaži, konfliktom, stresom. Pre žiakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia by mohlo byť jedným z riešení zavedenie celodenného výchovného systému do škôl a zapojenie do edukácie čo najviac odborných zamestnancov – inkluzívnych tímov.
Takto by sa dalo pokračovať v prezentovaní návrhov, ktoré boli už vyslovené aj v uvedených reformných projektov škôl v krátkej histórii samostatného Slovenska. Mali by sme sa poučiť z toho, kde sme urobili chyby a kde ich robíme aj teraz. Reforma školstva je veľmi zložitá záležitosť. Týka sa nielen veľkého počtu učiteľov, odborníkov, žiakov, ale aj rodičov a celej spoločnosti. Ašpiráciou reformných projektov bolo uskutočniť nie čiastkové zmeny (novely), ale uskutočniť systémové zmeny. A takéto zmeny nie sú len zložité, ale trvajú dlhší čas, preto reformu možno chápať ako proces, a tento proces musí byť permanentný.
Resumé
Significant reform concepts in Slovakia over the last 30 years and their ideas. Four phases of reforms: The spirit schol, Constantine, the Milenium, Learning Slovakia… From traditional education the search for ways to modern education: what has been declared and what has changed. The main problem areas – ther diagnosis and the possinility of change