Novela školského zákona nasmeruje školy k produkovaniu analfabetov a hlupákov

od autora: | 1. septembra 2022

autor: Mgr. Matúš Baňas, člen OZPŠaV na Slovensku | zdroj: Časopisovnňa

Ministerstvo školstva pred pár dňami podalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu školského zákona. Zároveň médiami prebehla tlačovka pána ministra školstva, na ktorej priblížil hlavné zmeny tejto novely. Zo všetkých zmien, ktoré má táto novela priniesť, vyčnieva zmena v § 55a, kde bol predtým siedmy, po novom ôsmy odstavec doplnený o vety: „Žiak môže opakovať ročník raz na prvom stupni základnej školy, raz na druhom stupni základnej školy a raz počas štúdia v strednej škole. Opakovanie ročníka sa nezapočítava do počtu rokov trvania povinnej školskej dochádzky …“. 

Na tlačovej konferencii bolo prezentované ako sa má týmto opatrením znížiť pravdepodobnosť, že k ukončeniu školskej dochádzky príde skôr, ako po absolvovaní posledného ročníka základnej školy. Nevyčítam ministerstvu školstva, že to nemyslia dobre, ale rozmýšľal niekto z predkladateľov tejto novely, čo všetko to prinesie v praxi? Pomôžem si známym citátom, že „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“. 

To, či žiak má, alebo nemá opakovať ročník, by malo ostať výlučne v kompetencii vyučujúcich, na základe toho, či žiak zvláda, alebo nezvláda napĺňať výkonové štandardy štátneho a školského vzdelávacieho programu. Navrhovaným znením novely sa stráca zmysel celého štátneho vzdelávacieho programu, nakoľko po jednom opakovaní ročníka na danom stupni ZŠ, už následne žiak nemusí splniť žiaden výkonový štandard a aj tak musí postúpiť do vyššieho ročníka. 

Vytráca sa tak aj prvok motivácie, keďže žiak si bude po jednom opakovaní ročníka vedomý, že už na danom stupni ZŠ opakovať ročník nemôže. V praxi teda docielime stav, kedy sa žiak, ktorý sa nenaučí písať ani čítať v prvom ročníku a to ani na dvakrát, bude následne postupovať ročníkmi ZŠ nahor, aj keď nezvládne učivo predpísané štátom ani v jednom z ročníkov. ZŠ tak ukončí žiak, ktorý v lepšom prípade bude vedieť aspoň čítať a písať, v horšom prípade nebude vedieť ani to. Dostane vysvedčenie s tým, že získal nižšie stredné vzdelanie rovnako ako všetci ostatní, ktorí výkonové štandardy štátneho vzdelávacieho programu spĺňali a splnili. Kde je tu zásluhovosť? Kde je tu motivácia? Na akej strednej škole sa takýto absolvent uplatní? 

Novela školského zákona je podľa ministerstva školstva takto navrhnutá najmä kvôli skupine žiakov z marginalizovaných komunít. Opäť sa celospoločenský problém, ktorý tu nevyriešila zatiaľ žiadna vláda, hádže len na plecia škôl. Deti, ktoré vyrastajú v málo podnetnom prostredí a často nemajú pokryté ani základné biologické potreby, neprejavujú záujem o vzdelávanie. Štát namiesto toho, aby začal riešiť problém s výchovou detí v rodine a v prostredí v ktorom žijú skôr, než vôbec prídu do školy, navrhuje namiesto toho ústupky vo vzdelávaní v podobe zákazu opakovania ročníka viac ako raz na jednom stupni ZŠ. 

Mimo žiakov z marginalizovaných komunít máme v školách aj pomere výraznú skupinu žiakov, ktorí nepochádzajú zo slabých sociálnych či finančných pomerov, ale neprejavujú záujem či chuť sa v niečom zlepšovať – vzdelávať. Tí, ktorí učia, to iste poznajú. Hovorím o deťoch zo strednej vrstvy, ktoré je problém pre niečo nadchnúť a motivovať, ktoré vidia často jediný zmysel v hraní počítačových hier či v riešení všakovakých hlúpostí na sociálnych sieťach. Táto skupina detí – žiakov na školách vôbec nie je malá. Zamyslel sa niekto z ministerstva školstva pri predkladaní novely školského zákona, čo môže spôsobiť medzi žiakmi z majority? Tieto deti totiž vedia veľmi dobre, čo môžu, čo nemôžu a najmä čo musia a čo nemusia. Koľko z nich si povie, prežijem jednu hanbu z jedného prepadnutia a po zvyšok druhého stupňa sa budem chechtať spolužiakom aj vyučujúcim, že nič nemusím robiť a aj tak dokončím celú základnú školu. 

Aký príklad dáva ministerstvo školstva pre našu mládež a pre celú spoločnosť týmto návrhom novely školského zákona? Hádam stále platí, že škola by mala vzdelávať pre život a vychovávať žiakov tak, aby prinášali hodnoty, keď sa dostanú do aktívneho pracovného života. Ako bude pre pracovný život pripravený žiak (študent), ktorý raz prepadne na prvom stupni ZŠ a ďalšie 4 roky nič robiť nebude, raz prepadne na druhom stupni ZŠ a ďalších 5 rokov nič robiť nebude a raz prepadne na strednej škole a po zvyšok štúdia nič robiť nebude. V akom povolaní sa uplatní, keď nebude ovládať ani základné súvislosti a poznatky prvého stupňa ZŠ? Kto ho vôbec prijme a kde? A čo bude v tej práci robiť, keď bude naučený, že za nulový výkon dostal všetko? Uvedomujú si predkladatelia, aké škody pre budúce generácie môžu týmto návrhom napáchať? 

Čo bude nasledovať ďalej pri takýchto „reformách“? Začneme rozdávať vysokoškolské diplomy každému absolventovi strednej školy? 

V prechodných ustanoveniach novely školského zákona je ďalej uvedené, že ak už žiak na danom stupni ZŠ opakoval ročník, tak už naň platí táto novela, čo znamená, že už na danom stupni ZŠ opakovať ročník nebude môcť. Teda ak novela bude schválená v znení, ako je navrhnutá. Čiže novela školského zákona, ktorá bude schválená v priebehu rozbehnutého školského roka, sa naň bude rovno aj vzťahovať. S príkazmi a zákazmi sa ministerstvo ponáhľa, zatiaľ čo s opatreniami a väčšou pomocou žiakom z marginalizovaných komunít otáľa. Zákaz opakovania ročníka by mal totiž podľa návrhu platiť od 1. januára 2023. Zavádzanie podporných opatrení ako napr. pedagogickí asistenti, miestnosti na oddych, kompenzačné pomôcky, školský podporný tím a pod. vyžaduje návrh novely až od školského roku 2023/2024 s prechodným obdobím až do roku 2026. Čiže podpora zo strany ministerstva pre žiakov, ktorí potrebujú individuálny prístup či iné špecifické prístupy a metódy, ešte len príde (ak príde), ale zákaz prepadnúť má platiť v podstate okamžite. 

Všetky tieto zmeny chystá a servíruje ministerstvo školstva presne naopak, ako by bolo vhodné. V kontexte toho, že školy aktuálne ani nevedia, či do konca kalendárneho roka 2022 finančne utiahnu platenie energií, keďže doteraz im neboli navýšené financie ani na to, je na mieste obava, že všetka podpora uvedená v novele školského zákona ostane len na papieri. Stále na školách nemáme dostatok pedagogických asistentov, nemáme dostatok financií na kupovanie základných pomôcok. Normatívy sú nepostačujúce a školy finančne podvyživené. Učím na škole, kde sa učí dvojzmenne, v šiestich budovách po celej obci, nemáme kabinety, nemáme si ani kde zložiť osobné veci, učí sa aj v pivniciach. V rámci Plánu obnovy sa hovorilo, aj sa hovorí, o dobudovaní kapacít pre školy s dvojzmennou prevádzkou. Už sme na škole mali počas polroka 4 návštevy z Ministerstva školstva (zakaždým iní úradníci) a doteraz sa nič nerozbehlo. Najprv nám bolo oznámené, že nám stačí postaviť 12 triednu školu, keďže 12 tried sa vzdeláva poobede. Potom asi niekomu došlo, že pri demografickej krivke v obci, to vôbec nebude stačiť, kým sa tá budova postaví (ak sa vôbec postaví). Ako chce ministerstvo školstva vyfinancovať podporné opatrenia uvedené v novele, keď nedokáže zabezpečiť ani základné priestory na vzdelávanie. 

Na celom spôsobe vedenia rezortu školstva nielen súčasnej vlády, ale aj tých predchádzajúcich, ma zaráža fakt, že zatiaľ čo sa, či už naoko, alebo naozaj, pokúša rezort podporovať deti zo sociálne slabšieho prostredia, už dlhodobo upadá podpora talentov a nadaných žiakov. Ilustrujem to na príklade prístupu rezortu k predmetovým olympiádam. Kedysi, keď som sa ja ako žiak ZŠ zúčastňoval týchto olympiád (cca pred 25 rokmi), tak účastníci dostali občerstvenie vo forme nejakej bagety alebo plnenej žemle a nejakého džúsu. Prvé tri miesta na okresnej úrovni boli odmenené vecnými cenami v podobe kníh – encyklopédií, pier, farbičiek a iných vecných darov. Posledné roky, keď sa týchto olympiád zúčastňujem ako sprevádzajúci učiteľ – občerstvením žiakov je čaj z hrnca uvarený v kuchyni školy, kde sa olympiáda koná a sem-tam nejaký keks, niekedy ani to. „Odmenou“ pre najúspešnejších je diplom, ktorý si spravidla treba prísť vyzdvihnúť do centra voľného času alebo školy, ktorá to má na starosti. Dôvod je jednoduchý – dotácia štátu na žiaka, ktorý sa zúčastní olympiády, je doslova pár centov. Takto pristupujeme k nadaným žiakom, takto ich motivujeme zo strany štátu. 

Ministerstvo školstva deklaruje, že reformami chce vytvoriť moderné kvalitné školstvo pre 21. storočie. Väčšina krokov ale smeruje k presnému opaku. Vyššie opísanými krokmi postupne zničíme štátne školy a trochu sa začínam obávať, či to aj nie je cieľom? Pretože ministerstvo školstva absolútne nepočúva názory školských inštitúcií a ľudí z praxe, ktorí mnohé zavádzané opatrenia vrátane tohto obmedzenia opakovaní ročníka, kritizovali už v čase, keď to bolo ešte len v rovine diskusií. Obávam sa, že ministerstvo školstva a asi nielen to, riadi skupina ľudí, ktorí majú nejaké svoje vysnívané predstavy a sú neomylne presvedčení o tom, že jedine ich napĺňanie je to správne a pri všetkej úcte, sú odtrhnutí od reality a ani sa nezamýšľajú, čo tieto návrhy v realite spôsobia. 

Mgr. Matúš Baňas, člen OZ školstva na Slovensku